Etnografické zápisníky Jána Lazoríka majú štvrté pokračovanie

 

 

 

Riaditeľ Dalibor Mikulík uviedol, že kniha predstavuje čitateľom vzácne bohatstvo z oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva Spiša, Šariša i Zemplína.

 

„Ide o spomienkové rozprávania zo života od informátorov z najstaršej generácie z hornospišských, zamagurských i hornošarišských obcí. Viažu sa na tematiku vojnových konfliktov, bojov, väzenia a ťažkého života na začiatku 20. storočia, spôsobu hospodárenia, života na majdanoch, pracovnej migrácie, nerovných sociálnych vzťahov v rodinách a biedy.“

 

 

„Súčasťou ,memorátov‛ sú i vzácne spomienky správcov panstiev či obyvateľov Ľubovne na hradných pánov zo šľachtických rodín a tiež príbehy šikovných obyvateľov Starej Ľubovne," vysvetľuje Mikulík.

 

Nosnou časťou publikácie sú anotované autentické prepisy rukopisov Jána Lazoríka a dopĺňajú ju archívne fotografie. Rozprávania sú sprístupnené aj v zvukovej podobe, poslucháč tak má možnosť spoznať spôsob výskumu etnografa.

 

 

„K svojim informátorom – spevákom, rozprávačom, remeselníkom či gazdom, ale aj bačom, vojnovým veteránom, drotárom, vysťahovalcom i bežným obyvateľom z radov najstaršej generácie narodených v 19. storočí pristupoval neformálne, s humorom a bohatými znalosťami,“ dodala etnografka múzea Katarína Babčaková. Pridanou hodnotou je podľa nej i zápis starších názvov jednotlivých lokalít, ako aj varianty dialektov obcí a mnohé špecifiká jazyka i súdobej etikety.

 

 

Ľubovnianske múzeum už dlhšie systematicky sprístupňuje verejnosti bohatstvo svojich zbierkových fondov i archívov, cieľom je popularizácia poznatkov a vzácnych, ojedinelých a zaujímavých informácií z terénnych výskumov a dokumentácií.

 

„Výskumné zápisníky a zvukové nahrávky Lazoríka pochádzajú z čias jeho pôsobenia ako odborného pracovníka na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Zachytil v nich mimoriadne množstvo vzácnych informácií z oblasti tradičnej materiálnej, duchovnej, sociálnej i umeleckej kultúry spomínaných regiónov," skonštatoval Mikulík.

 

 

Výskumy zaznamenával na magnetofónové kotúče, pásky a do svojich 38 písaniek zapísal spomienkové rozprávania, slovesné, hudobné i tanečné prejavy, remeselné aj pracovné postupy. Množstvo predmetov, ktoré Lazorík získal, tvoria súčasť expozícií ľubovnianskeho skanzenu.

 

„Unikátna zbierka stropných trámov - ,tragarov‛, ktoré do múzea z búraných a ničených tradičných zrubových obydlí zvážal na svojom povestnom ‚papundekli‛, sú v samostatnej expozícii. Tradičné odevy, ktoré z terénu zozbierali a spolu s etnografkou Monikou Pavelčíkovou odborne popisovali, sú sprístupnené verejnosti v depozitári," dodala Babčáková s tým, že pri odchode do dôchodku múzeu zanechal Ján Lazorík aj 12-tisíc fotonegatívov.