Slovensko treba pripraviť na riešenie sucha, chýba systém a
stratégia
Podľa kontrolórov NKÚ Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko,
aby dokázalo eliminovať hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť.
Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie
v podobe ucelenej stratégie. Najvyšší kontrolný úrad SR sa pri
výkonnostnej kontrole zameral na roky 2018 až 2020 a zistil, že samotný
manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády.
Hrozí
tak, že štát nenaplní všetky ciele, ku ktorým sa prihlásil v rámci
celosvetovej Agendy 2030, programe trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.
Sucho ako celosvetový prírodný fenomén
sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo.
V roku 2050 by podľa Svetovej meteorologickej organizácie mohlo mať
problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Za
ostatných 20 rokov sa počet suchých dní zvýšil takmer o tretinu.
Kontrolóri sa prioritne zamerali na nastavenie a implementáciu národnej
stratégie v tejto oblasti, ale aj na zabezpečenie financovania opatrení
a riadenie politiky manažmentu sucha.
Najpozitívnejšou zmenou za ostatné
dva roky je skutočnosť, že zodpovedné štátne inštitúcie začali modelovať akčné
plány zamerané na príčiny a nie už len na dopady sucha.
Kontrola NKÚ
ukázala, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha,
i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť
sucha za strategické.
Problematika sucha v nich však nie je riešená
komplexne a systémovo. Sucho bolo po prvý raz označené za významný
vodohospodársky problém vo Vodnom pláne Slovenska na roky 2021 až 2027. Podľa
„Metodickej príručky pre prípravu plánov manažmentu sucha“ by sa mala vytvoriť
politika pre problematiku sucha založená na riadení rizík, a tiež
stratégia na jej realizáciu. Strategický dokument by mal byť pripravený ako
rámcový dokument obsahujúci hlavné zásady politiky pre problematiku sucha spolu
so všeobecným plánom na jej realizáciu, vrátane všetkých potrebných krokov na
vypracovanie plánu manažmentu sucha.
Pavol Goriščák
Základom
pre hodnotenie sucha a prijímanie adekvátnych opatrení je
vyhodnotenie významných období sucha, ktoré sa vyskytli
v minulosti. Ako však NKÚ zistil, rezort životného prostredia napriek
tomu, že mal k dispozícii množstvo dát, nespracovával ich
a nevyhodnocoval komplexne historický výskyt sucha, kvôli čomu absentuje
aj vyhodnotenie rizika sucha.
Taktiež neboli identifikované oblasti
s potenciálnym ohrozením výskytu sucha, čo je zase významným predpokladom
pre nastavenie účinných opatrení na jeho zvládanie. Rovnako nebol stanovený
kompletný a jednotný systém indikátorov sucha vytvorený kombináciou
všetkých typov sucha (meteorologické, hydrologické, poľnohospodárske,
sociálno-ekonomické).
Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležitý aj
z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku
zavedený len čiastočne.
Konkrétnym výstupom vyhodnotenia historického výskytu
sucha je identifikácia oblastí s najväčším potenciálnym rizikom výskytu
sucha, ktorý je jedným z hlavných podkladov pre návrh
a prioritizáciu opatrení na zmiernenie účinkov sucha.
To, že rezort
životného prostredia nevyhodnocoval naakumulované dáta, prispelo k tomu,
že opatrenia prijaté na zvládanie sucha, ako napríklad podpora realizácie
obnovy biodiverzity a ekosystémov, vodozádržné opatrenia, obhospodarovanie
poľnohospodárskej pôdy spôsobom minimalizujúcim pôdnu eróziu a zhutnenie
pôd, smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú
suchom najviac ohrozené. Ministerstvo nevyhodnocovalo prijaté opatrenia
z hľadiska ich dopadu na sucho a nemalo ani prehľad o ich
financovaní.
Vzhľadom na
zistené najvyššia kontrolná inštitúcia odporúča, aby politiku manažmentu sucha
koordinoval orgán štátu so silným mandátom vlády, ktorým má byť rezort
životného prostredia. V prípade uprednostňovania vlastných sektorových
zámerov zainteresovaných subjektov budú prijímané opatrenia len neefektívnym
vynakladaním finančných prostriedkov na presadzovanie lokálnych záujmov.
Získať úver na rekonštrukciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania bude
oveľa jednoduchšie
Vďaka navýšeniu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z
protikrízového balíka REACT-EU bude viac peňazí na znižovanie energetickej
náročnosti bytových domov. Bolo
vyčlenených 47,8 milióna na podporu komplexnej aj
čiastkovej obnovy bytových domov po celom Slovensku, a to aj na území
Bratislavského kraja.
Podpora na obnovu bytových domov bude
poskytnutá prostredníctvom dlhodobých zvýhodnených úverov vlastníkom bytov a
nebytových priestorov a to s dobou splácania až 20 rokov.
Vďaka financiám z programu IROP
budú podporené tieto aktivity:
zlepšovanie tepelno-technických vlastností
stavebných konštrukcií bytových domov (zateplenie obvodových stien a
strechy, výmena okien)
modernizácia
vykurovacích systémov vrátane rozvodov a hydraulického vyregulovania,
inštalácie termoregulačných ventilov, inštalácia systémov merania a
riadenia/merače spotreby tepla za účelom zníženia spotreby energie
modernizácia
osvetlenia za účelom zníženia spotreby energie
modernizácia
výťahov za účelom zníženia spotreby energie
odstránenie
systémových porúch bytových domov zateplením za účelom zníženia spotreby
energie.
Doteraz
bolo možné z eurofondov financovať len komplexnú obnovu bytových domov
a projekty tak museli zahŕňať všetkých päť aktivít. Po novom už nové
projekty nemusia povinne kombinovať tri z piatich aktivít potrebných na
komplexnú obnovu. Postačujúca bude tak aj čiastková obnova.
Oprávnené obdobie
na poskytnutie úverov je do 31.12.2023, pričom prvé úvery budú poskytnuté ešte
tento rok.
Podmienky poskytnutia podpory, ako aj ďalšie informácie sa
nachádzajú na internetovej stránke Štátneho fondu rozvoja bývania www.sfrb.sk.
Výška úrokovej sadzby sa odvíja od typu účelu úverovej podpory a je v
rozpätí 0 % – 2%.
Doteraz boli z
programu IROP poskytnuté Štátnemu fondu rozvoja bývania finančné prostriedky vo
výške takmer 171 miliónov eur, ktoré sa využili na pokrytie 582 úverov.
Do konca minulého roka sa vďaka tomu zlepšila energetická trieda vyše 8 100
domácnostiam a ročná úspora na energiách predstavuje 23 000 kWh.
Odhadované
ročné zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku komplexnej obnovy za rok
je na týchto domácnostiach vyše 8 100 ton CO2.
Opatrenia na
zvyšovanie energetickej efektívnosti bytových domov a verejných budov priamo
prispievajú k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to:
znížiť emisie skleníkových plynov o
20 % (resp. až o 30 % pokiaľ k tomu budú vytvorené podmienky) v porovnaní
s rokom 1990,
zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov
energie v konečnej spotrebe energie na 20 %,
zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.
Rok 2022 bude Európskym
rokom mládeže
Európska
komisia, Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu, že rok 2022 vyhlásia za
Európsky rok mládeže.
Počas celého roka
2022 Komisia bude koordinovať širokú škálu činností v úzkej spolupráci s
Európskym parlamentom, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi,
mládežníckymi organizáciami a samotnými mladými ľuďmi. Iniciatívy Európskeho
roku mládeže získajú podporu vo výške 8 miliónov eur z programu Erasmus+ a
Európskeho zboru solidarity.
Toto financovanie
bude pochádzať z dodatočných rozpočtových prostriedkov na rok 2022, ktoré
rozpočtový orgán pridelil na Európsky rok mládeže. K dosiahnutiu cieľov a
činností tohto európskeho roka výrazne prispejú aj ďalšie programy a nástroje
EÚ. Mladí Európania budú mať veľa príležitostí získať vedomosti, zručnosti a
kompetencie na podporu ich profesionálneho rozvoja a podieľať sa ako občania na
formovaní budúcnosti Európy.
S cieľom
oceniť, podporiť a zapojiť mladých ľudí do všetkých oblastí budú v Európskom
roku mládeže sledovať štyri ciele:
obnoviť dobré vyhliadky pre mladých
ľudí, najmä napraviť negatívne účinky pandémie COVID-19, ktoré ich
zasiahla, a ukázať príležitosti, ktoré zelená a digitálna transformácia a
iné politiky EÚ ponúkajú mladým ľuďom a spoločnosti ako celku;
pomáhať mladým ľuďom, najmä tým,
ktorí majú menej príležitostí, pochádzajúcich z rôzneho znevýhodneného
prostredia alebo patriacich k mimoriadne zraniteľným a marginalizovaným
sociálnym skupinám, získať primerané znalosti a kompetencie (napríklad
prostredníctvom práce s mladými ľuďmi), aby sa mohli stať aktívnymi a
angažovanými občanmi, inšpirovaný európskym pocitom spolupatričnosti;
Pomáhať mladým ľuďom dozvedieť sa
viac o rôznych príležitostiach, ktoré majú k dispozícii, a aktívne
podporovať ich príležitosti na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej
úrovni s cieľom podporiť ich osobný, sociálny a profesionálny rozvoj a
ekonomickú situáciu.
Začlenenie mládežníckej politiky do
všetkých príslušných politík Únie v súlade so stratégiou EÚ pre
mládež na roky 2019 – 2027 s cieľom podporiť začlenenie hľadiska
mládeže do tvorby politiky na všetkých úrovniach.
Všetky tieto
činnosti a príležitosti na zapojenie by sa mali mať trvalý vplyv a mali by byť
výsledkom, ktorý bude trvať dlho po roku 2022. Zatiaľ čo existujúce programy EÚ
pre mládež, ako je Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, budú
samozrejme zohrávať kľúčovú úlohu pri implementácii a financovaní akcií,
Európsky rok mládeže je navrhnutý tak, aby bol medziodvetvový a staval na
všetkých politikách EÚ.
Očakáva sa, že
počas európskeho roka bude spustených niekoľko hlavných iniciatív pokrývajúcich
rôzne oblasti politiky, napríklad nová iniciatíva ALMA (nový program EÚ na
pomoc mladým ľuďom nájsť si prácu v zahraničí).
(19:55, Pavol Goriščák, nku.gov.sk, mirri.gov.sk, european-union.europa.eu, zmos.sk)