Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (21.11.2021)

778x
21. November 2021
Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (21.11.2021)
Pavol Goriščák 
 
Slovenské potraviny sú kvalitné a zdravotne nezávadné
 
Slovenská republika každoročne predkladá Európskemu úradu bezpečnosti potravín (EFSA) správu o stave reziduálnej kontaminácie potravín pesticídmi. Cieľom je zabezpečiť dodržiavanie stanovených hodnôt týchto látok v a na potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu, aby sa minimalizovali riziká pre spotrebiteľov. Správu o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách za rok 2020 spracovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Agrorezort odporúča preto spotrebiteľom pri výbere potravín v obchodoch rozlišovať pôvod potravín a pokiaľ je to možné, nakupovať najmä slovenské produkty.
 
Najčastejším miestom odberu vzoriek, ktoré boli odobraté v súlade s kontrolným programom na rok 2020, boli distribučné sklady a predajne obchodných reťazcov, veľkosklady a tiež maloobchodné subjekty. V prípade vzoriek detskej a dojčenskej výživy bol odber vzoriek realizovaný v lekárňach a maloobchodných jednotkách. Odber vzoriek domácej produkcie sa prednostne realizoval v expedičných skladoch pestovateľov. Niektoré vzorky pôvodom z tretích krajín boli odobraté v rámci kontroly importu týchto potravín v mieste ich vstupu a uvedenia do voľného obehu v rámci EÚ.
 
Minulý rok bolo analyzovaných 468 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, olejnín, pochutín, hovädzej pečene, hydinového tuku, detskej a dojčenskej výživy. V 264 vzorkách potravín (56,4 %) bol zistený jeden alebo viac druhov rezíduí pesticídov, z uvedeného počtu bolo 16 vzoriek (3,4 %) nevyhovujúcich. Žiadne rezíduá pesticídov (hodnoty pod limit kvantifikácie analytických metód – hodnoty pod LOQ) neboli zistené v 204 vzorkách, čo predstavuje 43,6 %.
 
Sledujte aktuálne správy aj na FACEBOOKU Pavol Goriščák 
 
V potravinách slovenského pôvodu neboli zistené žiadne rezíduá pesticídov v 59,6 % vzorkách a v 39,3 % vzoriek bola zistená prítomnosť jedného alebo viacerých druhov rezíduí pesticídov pod ustanoveným MRL. V potravinách domáceho pôvodu boli nálezy rezíduí pesticídov zistené vo vzorkách jabĺk, rajčín, jahôd, broskýň, mrkvy, šalátu, špenátu, zemiakov, sliviek a papriky. Ako nevyhovujúca bola vyhodnotená 1 vzorka raže.
 
 
 
Vo vzorkách potravín pôvodom z krajín EÚ vo viac ako v polovici vzoriek potravín (52,7 %) bola zistená prítomnosť rezíduí pesticídov nad LOQ použitej analytickej metódy a 5 vzoriek (2,1%) bolo vyhodnotených ako nevyhovujúcich. Najvyšší počet odobratých a analyzovaných vzoriek zo štátov EÚ pochádzalo z Poľska – 55, Španielska – 45, Talianska – 28, Česká republika – 20, Grécka – 19 a Holandska – 17.
 
Prítomnosť dvoch alebo viacerých druhov pesticídov v jednej vzorke v roku 2020 boli zaznamenané u 197 vzoriek testovaných potravín z tretích krajín. Multireziduálne nálezy s najvyšším počtom zistených rezíduí pesticídov, až 15 rôznych druhov, boli zistené u 2 vzoriek Goji (kustovnica čínska) pôvodom z Číny. Z hľadiska prítomnosti rezíduí pesticídov bolo na tom horšie ovocie oproti zelenine. Až v 158 vzorkách ovocia (83,2 % zo všetkých vzoriek ovocia) boli zistené rezíduá pesticídov, zatiaľ čo v zelenine boli zistené v 63 vzorkách (48,1 % z počtu všetkých vzoriek zeleniny).
 
 
 
Z uvedených výsledkov testovania potravín vyplýva, že slovenské potraviny sú v porovnaní s inými krajinami vysoko kvalitné a zdravotne nezávadné. Aj preto by sa naši spotrebitelia mali zamerať pri nakupovaní potravín na rozlišovanie pôvodu a uprednostniť čo najviac tovarov z domácej produkcie.
 
Celá správa o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách a v detskej výžive v SR za rok 2020 je dostupná na linku: https://bit.ly/30lwDkM
 
Slovensko potrebuje reformy a zásadné investície do zelenej ekonomiky
 
Európska únia si dala záväzok dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.
 
Aby Slovensko mohlo naplniť svoje záväzky v rámci spoločného boja členských štátov Európskej únie proti zmene klímy, k tomu sú nutné reformy a zásadné investície do zelenej ekonomiky. Na to, aby transformácia na zelenú ekonomiku bola úspešná, je nevyhnutné aj zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy prostredníctvom vzdelávania a poskytovania relevantných informácií o inovatívnych prístupoch a osvedčených postupoch s ohľadom na ich praktické využitie v každodennom živote.
 
Informačná platforma Zelené hospodárstvo (IP ZH), ktorá je prevádzkovaná SAŽP v spolupráci s MŽP SR, prináša bohatú škálu informácií z rôznych oblastí, týkajúcich sa environmentálnych problematík a riešení hospodárskeho rozvoja smerom k udržateľným postupom v podnikaní a infraštruktúre, je otvoreným priestorom na prezentáciu udržateľných, zelených riešení širokého spektra subjektov (podnikateľov, samospráv, neziskových mimovládnych organizácií).
 
 
V súčasnosti zelené riešenia na IP ZH prezentuje 138 zaregistrovaných subjektov z rôznych oblastí hospodárstva a verejného života. Dostupných je 168 riešení z oblastí napomáhajúcich k zelenej transformácií hospodárskeho priestoru. Potreba reštrukturalizácie hospodárstva smerom k zelenším technológiám, obehovému hospodárstvu a zmene konzumného štýlu je každým dňom naliehavejšia, čo si uvedomuje stále viac spoločností aj jednotlivcov, ktorí zelenými riešeniami chcú čo najefektívnejšie znížiť svoju uhlíkovú stopu. Svedčí o tom aj zvyšujúca sa návštevnosť Informačnej platformy Zelené hospodárstvo.
 
Informačná platforma Zelené hospodárstva ponúka príležitosť prezentovať sa overenými udržateľnými riešeniami širokej verejnosti, ktoré môžu zabezpečiť kvalitné životné prostredie a zlepšiť život ľudí. Zaregistrujte aj vy svoje udržateľné riešenia, aby tí, ktorí majú záujem o ich využitie, boli o nich informovaní. Zaradenie do databázy je bezplatné, stačí vyplniť jednoduchý dotazník na adrese http://enviroportal.sk/zelene-hospodarstvo/subjekt
 
Povodne v prvom polroku na Slovensku spôsobili škody za vyše 2,2 milióna eur
 
Povodne na Slovensku v prvom polroku 2021 spôsobili škody za vyše 2,2 milióna eur. Vyplýva to zo Správy o priebehu a následkoch povodní na území SR v období od januára do júna 2021, ktorú 16. novembra 2021 schválila vláda.
 
V dôsledku povodní na území Slovenska vznikli od januára do júna 2021 škody vo výške viac ako 2 253 204 €, z toho:
  • škody na majetku fyzických osôb - 572 028 €
  • škody na majetku právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov - 8100 €
  • škody na majetku obcí - 411 267 €
  • škody na majetku vyšších územných celkov - 34 408 €
  • škody na majetku štátu - 1 227 399 €.
Vláda súhlasila s uvoľnením vyše 3 302 771 € z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a s ich použitím na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác v sume viac ako 2 587 382 €. Rovnako aj na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných prác v sume 715 388 €.
 
  
V prvom polroku tohto roka bolo povodňami zasiahnutých sedem krajov, a to najmä okresy Skalica, Nitra, Levice, Zlaté Moravce, Myjava, Púchov, Prievidza, Liptovský Mikuláš, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Dolný Kubín, Ružomberok, Turčianske Teplice, Bardejov, Levoča, Prešov, Sabinov, Snina, Košice, Košice-okolie a Spišská Nová Ves. "V hodnotenom období na území Slovenska vznikali povodne s odlišným charakterom. V zimnom období prevažujú povodne z topenia sa snehu, kombinácie topiaceho sa snehu a dažďa. V letnom období dominujú povodne zapríčinené dažďom či už z trvalých, alebo z prívalových zrážok," uvádza sa v materiáli.
 
Povodne na Slovensku si od januára do konca júna vyžiadali 97-krát vyhlásenie tretieho stupňa povodňovej aktivity a 221-krát druhého stupňa povodňovej aktivity. Starostovia obcí vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v 8 oblastiach.
 
Lesnatosť dosiahla takmer 45% územia
 
Lesnatosť v Slovenskej republike v roku 2020 dosiahla takmer 45% územia. To radí Slovensko na 7. miesto spomedzi štátov Európskej únie. Výmera lesa v SR dosiahla takmer 2 mil. ha, od roku 1990 sa priemerne každoročne zvyšuje o 993 ha. Vyplýva to zo Správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020 (tzv. Zelená správa).
 
Za minulý rok prirástlo v slovenských lesoch 12 mil. m3 dreva. Oproti tomu sa vyťažilo len 7,5 mil. m3, čo je najnižší objem ťažby dreva od roku 2005. V našich lesoch sa spomedzi všetkých európskych krajín nachádza aj najvyššia zásoba odumretého dreva s hrúbkou 10 cm a viac.
 
Ťažba v národných parkoch klesla oproti predchádzajúcemu obdobiu o tretinu, v ostatných lesoch sa ťaží dvojnásobne viac. Zároveň v hospodárskych lesoch sa ukladá viac uhlíka, pričom najintenzívnejšie sa ukladá uhlík pri pestovaní rýchlorastúcich drevín. Celú Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020 zverejní MPRV SR na webovej stránke.
(16:30, P. Goriščák, mpsr.sk, sazp.sk, minv.sk, mpsr.sk)
Diskusia
Pridať komentár