Dušan Dlugoš: Cieľom je zachrániť Bardejov v druhej lige

2069x
28. Február 2021
Chytať čo najdlhšie
Dušan Dlugoš 
 
Brankár druholigového Partizána Bardejov Dušan Dlugoš (2000) začínal s futbalom doma v Jarovniciach. Aj keď robí brankársku dvojku, počas víkendu odchytal celý duel proti Púchovu (2:2). Jeho cieľom je zachytať si v najvyššej súťaži.
 
„Začínal som u nás na dedine v Jarovniciach. Asi v deviatich rokoch som už mohol hrať aj zápasy, ale futbal som hrával už od útleho detstva. Najprv som bol hráčom v poli. Pamätám si, že jeden zápas som šiel do brány a tam som nakoniec aj ostal. Keď som mal asi jedenásť, tak ma Ľubo Tupta zobral na tréning do Sabinova. Tam bola aj športová trieda. Mladší žiaci vtedy hrali druhú ligu. Bol som tam tri a pol roka. Následne som odišiel do Podbrezovej.“
 
V Podbrezovej bol jeden rok. Zistil, že musí oveľa viac trénovať.
 
„Bol som v mladom veku, svojou výškou perspektívny, ale brankárske tréningy som musel začať s mladšími chlapcami. V zimnej príprave som bol už aj na tréningoch s brankármi A mužstva. V lete nasledujúceho roka som prišiel do Bardejova do kategórie U17. Nechytal som veľa zápasov a tak keď prišla možnosť ísť do druhej dorasteneckej ligy do akadémie Mareka Hamšíka, neváhal som. Pol rok tam mi ponúkol cestu do zahraničia.
 
Odišiel som do Poľska do mesta Lublin. Veľmi to tam nevyšlo, čo sa týka agentúr. Po štyroch mesiacoch som sa vrátil domov a bol bez klubu. Terajší spoluhráč Rasťo Švec bol vtedy v Tatrane Prešov. Zobral ma na skúšku. Trénerom som sa zapáčil a tak som zostal na hosťovaní v Prešove. Zostal som tam rok.
 
Stretol som sa s trénerom Benkom, ktorý ma mal aj v Podbrezovej. Vtedy mi dal veľa a v Prešove som sa zas pod ním zlepšil. Po skončení hosťovania som prišiel do A mužstva Bardejova. Vyskúšať, či mám na mužský futbal. Po pár týždňoch prišiel aj tréner Benko.
 
Najprv som mal ísť na hosťovanie do 3. ligy. Situácia však priniesla, že v prvom zápase proti Dubnici som musel nastúpiť do druhého polčasu a tak som už musel v Bardejove zostať.“
 
Dušan pri trénerovi Benkovi pravidelne nastupoval. V súčasnosti je však brankárskou jednotkou Partizána skúsený Ján Čikoš - Pavličko.
 
„Áno, jednotka je „Čiky“. Máme kamarátsky vzťah. Kryjem mu chrbát a verím, že ak by som dostal šancu, tak by kryl chrbát aj on mne. „Čiky“ má o 10 odchytaných rokov viac ako ja. Čiže musím ešte viac pracovať.
 
To, že som dvojka neznamená, že nemusím byt pripravený. Stále sa snažím na tréningoch podávať 110% výkony, aby mi verili hráči a aj tréneri. Dúfam, že šancu dostanem a ukážem, že môžem byť do budúcnosti úspešný.“
 
 Partizán posilňuje, prichádza Jakub Sedláček
 
Kabína v Partizáne sa zmenila. Prevládajú cudzinci. Ale nálada je dobrá. „Taký je futbal. Kabína sa zmenila, to je pravda. S hráčmi vychádzame dobre, v tom problém nevidím. Je to futbal, musíme to rešpektovať.
 
Komunikujeme len zriedka, ak niečo dohadujeme, angličtinu mám na celkom dobrej úrovni. Rozumiem všetko a aj sa dohovorím. Ak treba, ak sa jedná o niečo komplikovanejšie, zavolám si na pomoc Filipa Tatara.“
 
Aj tréneri sú cudzinci. Dušan a aj ostatní chlapci však s nimi našli spoločnú reč.
 
„Tréner Stojkoski rozumie po slovensky a trošku aj rozpráva. Ako som povedal, nie je problém sa dohovoriť aj po anglicky. Trénerom brankárov je momentálne p. Majerník.“
 
 
Ciele Partizána sú jasné a jasné sú aj Dušanove zámery do budúcnosti. „Hlavným cieľom Partizána je udržať sa v druhej lige. Moje osobné ciele sú chytať čo najdlhšie. Dúfam, že sa mi podarí dostať sa do Fortuna ligy a možno aj do zahraničia. Teda, ak sa bude dariť.“
 
Nielen futbalom je však mladý človek živý. „Ak netrénujem alebo nemáme zápasy, tak som väčšinou doma s rodinou a priateľkou. Kedysi, keď sa ešte dalo, zašli sme si občas s Brigim (Tomáš Brigant) na kávu.“
 
Ak chce mladý človek začať úspešnú kariéru, potrebuje pomoc skúsenejších. Takýchto ľudí našťastie okolo seba Dušan vždy mal.
 
„Samozrejme, najviac mi pomáhajú už od malička rodičia. Podporujú má vo všetkých rozhodnutiach. Mama je taký môj osobný manažér. Takisto by som chcel poďakovať trénerom. Či už trénerovi Valkovičovi zo Sabinova, trénerovi Bažíkovi z Podbrezovej a najviac trénerovi Benkovi, s ktorým som v kontakte aj teraz. Ak nemôže pomáhať po technickej stránke, tak aspoň po psychickej. V neposlednom rade by som chcel poďakovať priateľke, ktorá pri mne stojí a neustále ma podporuje“.
 
Na záver mladý bardejovský gólman s úsmevom poznamenal. „Zverejnenie tohto textu ma v kabíne bude stáť veľa peňazí. Našťastie som pokladník a tak si dám nejakú zľavu.“
(13:33, P. Cingel)
Diskusia
Pridať komentár