Na slovíčko s Ľudmilou Jászayovou

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 3/2016

Knižnice sa transformujú na komunitné centrá

Ľudmila Jászayová študovala  na Univerzite Komenského v Bratislave, na Katedre estetiky a vied o umení, odbor Teória kultúry. Pracovala ako odborná pracovníčka v Šarišskom múzeu, neskôr  ako riaditeľka  Mestského kultúrneho strediska.

Po jeho zrušení pôsobila na Mestskom úrade a krátko nato prešla pracovať do Okresnej knižnice Dávida Gutgesela, kde pôsobí ako jej riaditeľka.

Vás životopis napovedá, že Váš život bol a je spojený s kultúrou.

Áno, to určite. Odkedy som skončila školu, pracujem v inštitúciách, ktoré sa venujú kultúre.

Je knižnica kultúrna alebo vzdelávacia ustanovizeň?

Knižnica je kultúrno – vzdelávacia inštitúcia, v ktorej nájdete to, čo potrebujete pre všestranný rozvoj. Literatúru potrebnú pre získavanie vzdelania, ale aj rozširovanie si svojho obzoru a tiež literatúru oddychovú. Pripravujeme rôzne vzdelávacie podujatia, voľnočasové aktivity, stretnutia so spisovateľmi a zaujímavými osobnosťami, venujeme sa spomienkam na významných rodákov, pripravujeme tvorivé dielne pre deti a mládež, besedy o cestovaní, výstavy a mnoho ďalších  zaujímavých podujatí. Knižnica už dávno nie je len o požičiavaní kníh.

V našej náplni sú aj odborné činnosti, ako je metodická činnosť, akvizícia a katalogizácia, či bibliografia. Vypracovávame rešerše, ale aj učíme používateľov, ako si ich môžu sami vypracovať, ako si môžu vďaka našej web stránke predĺžiť výpožičky a pod. Poskytujeme knižničné služby pre nevidiacich a slabozrakých. A je toho oveľa viac.  Knižnica je inštitúcia, ktorá má medzi kultúrnymi inštitúciami špecifické postavenie.

Ako vnímate súčasnú kultúru v Bardejove?

Podľa mňa sa v meste pre kultúru robí veľa. Je tu pomerne veľa výstav, organizujú sa koncerty. Čo mne osobne chýba? Chýba mi vážna hudba. Keď sme ešte boli na Mestskom kultúrnom stredisku, existoval Kruh priateľov hudby a Hudobná mládež. Organizovali sme tu Hudobnú Jar a Hudobnú Jeseň. Pozývali sme hudobné telesá. Malo to veľmi dobrú úroveň. Dušou a zárukou toho, že koncerty boli vybraté dobre, bola Silvia Fečková. Toto mi  teraz chýba. Myslím, že na poli kultúry veľkú úlohu zohráva aj Hornošarišské osvetové stredisko a Poľsko-slovenský dom, ale aj Oddelenie kultúry MsÚ. A azda najviac mi chýba priamo v meste kino.

Podieľate sa s knižnicou na kultúrnych podujatiach v meste?

Samozrejme. Máme výbornú spoluprácu s Klubom slovenských turistov v Bardejove, vďaka čomu ponúkame  besedy o cestovaní. Takýto ucelený súbor prednášok o cestovaní a turistike žiadna iná knižnica na Slovensku nerobí. Sme za to vďační Jozefovi Chovancovi, ktorý zabezpečuje prednášateľov a bez ktorého by táto aktivita u nás nebola. Robíme spomienkové večery na Bardejovských rodákov, prezentácie kníh, stretnutia so spisovateľmi a tvorivé dielne.

Nechýbajú nám tu ani fotografické výstavy s fotografmi so združenia BARDAF. Občas máme výtvarnú výstavu, aj keď uprednostňujeme výstavy súvisiace s knižnicou. Mali sme výstavu bábok spisovateľky a ilustrátorky Vitěslavy Klimtovej aj Osmijanka. Teraz vystavujeme ilustrácie Eriky Kostkovej. Je to jedna z dvoch sestier z Kurova, ktoré trpia svalovou atrofiou. Mária, ktorá už nie je medzi nami, písala rozprávkové knihy, ktoré Erika ilustrovala.

V súčasnej dobe mládež, ale aj deti a dospelí, trávia veľa času na internete. Môžu si tam nájsť aj veľa informácii. Vedia si potom nájsť aj cestu do knižnice? Ovplyvňuje to návštevnosť knižnice?

Internet to až tak neovplyvnil. Čo však viac ovplyvnilo návštevnosť je to, že ľudia odchádzajú za prácou do iných miest a do zahraničia. Stále však máme takmer 6 tisíc registrovaných čitateľov. Máme veľa detí, konkrétne 30 percent z celkového počtu návštevníkov, čo je skoro rarita na Slovensku. Veľké mestá sa stažujú, že detí z knižníc ubúda. Medzi našimi používateľmi je aj veľa študentov, ľudí stredného i staršieho veku, nezamestnaných, mamičiek na materskej dovolenke i dôchodcov.

Keď sa pozriete za horizont,  ako vidíte knižnicu v budúcnosti?

Knižnice sa transformujú na komunitné centrá. Aj my sa snažíme sledovať tento trend. Knižnica má byť otvorená pre ľudí. Ak niekto chce v knižnici prezentovať svoju tvorbu, alebo zaujímavý program,  dvere má otvorené. Sme tu pre všetkých. Ako to bude v budúcnosti? Knižnice určite prežijú. Počítač knižku nenahradí ani jej šušťavý papier a pohodu pri čítani tradičnej knižky.

Ako je knižnica financovaná?

Sme organizácia zriadená VÚC. Financuje nás Prešovský samosprávny kraj. K tomu získavame financie aj z grantových programov, tohto roku najmä z Fondu pre umenie. Od 1. júla platí nový zákon o knižniciach, v ktorom sa uvádza, že mesto, ktoré nemá vlastnú knižnicu, je povinné podieľať sa na financovaní existujúcej knižnice v meste. Minulého roku sme nedostali od mesta nič, toho roku sme dostali 300 eur, čo je žalostne málo. V budúcom roku by mala byť knižnica zahrnutá  priamo do rozpočtu mesta, preto dúfam, že v budúcom roku príde z mestského rozpočtu trochu viac.

Tento rok  nakupujeme veľa literatúry. Predseda PSK Peter Chudík rozdelil knižniciam zriadených PSK spolu 100 000 eur našej knižnici sa z toho ušlo na nákup literatúry 13 tisíc eur.  Z Fondu pre umenie sme získali 7500 eur takže máme obrovskú radosť a veríme, že s nákupom literatúry budú naši používatelia spokojní.

Ako vyberáte tituly pre svoj knižný fond?

Chodia k nám zástupcovia rôznych vydavateľstiev, takže knižky vyberáme priamo u nich. Využívame aj internetové kníhkupectvá. Pri výbere literatúry sa riadime tiež požiadavkami používateľov. Snažíme sa, aby od nás každý odchádzal uspokojený. A pokiaľ nejakú knihu v našom fonde nemáme, vieme ju zabezpečiť prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby.

(20:10, red)