VIDEO | Po siedmich rokoch oživil tradíciu. Košická Nová Ves opäť žila folklórom

Pozrite si našu videoreportáž 

 

 

Znovuobjavenú tradíciu neskrýval s hrdosťou ani starosta Košickej Novej Vsi Michal Krcho: „Túto akciu, folklórny festival Už v „Novevši veľo ročki ňehrali“ si veľmi vážim. Som veľmi rád, že po siedmych rokoch sa nám to spolu s folklórnou skupinou Škvarkare podarilo znova oživiť. Mnoho Košičanov vie, že Košická Nová Ves, to sú škvarkari.“

 

Organizátora podujatia a poslanca mestskej časti Tomáša Ondruša potešilo, že sa festival podarilo obnoviť práve v tomto roku. A to aj napriek tomu, že viaceré organizačné záležitosti museli riešiť na poslednú chvíľu. Cieľ bol od začiatku jasný – aby sprievodné podujatia verne odrážali dedičstvo predkov.

 

 

„Chceli sme, aby sa tu prezentovala tradičná kuchyňa, preto sme pozvali folklórnu skupinu Folkmárčanka. Jej členovia pečú na dreve zemiakové lokše – komperniky. Máme tu tiež farmu Pod lesom, aby mali deti, ktoré žijú v bytovkách, priamy kontakt so zvieratami. Nachystali sme aj detské súťaže, hry a nechýba ani výstava krojov,“ priblížil program Ondruš.

 

Návštevníci mali možnosť ochutnať aj spomínané komperníky. Ide o zemiakové cesto a vyhlásenú špecialitu z Veľkého Folkmára. Základ tvorí zmes zemiakov a múky, pričom sa pripravuje na slano alebo na sladko – vtedy sa tradične posype cukrom a poleje roztopeným maslom. K folklóru neodmysliteľne patrí aj tradičný odev. Jeho krásu a rozmanitosť mohli návštevníci spoznávať prostredníctvom tematickej výstavy pôvodných krojov.

 

 

„Toto je pôvodný kroj z Košickej Novej Vsi, respektíve blízkeho okolia, ktorý sa tu nosil. Konkrétne tento pochádza z obdobia po II. svetovej vojne. Je kratší, patrí k nemu kabát a blúza. Rozhodne sa snažíme o to, aby kroj na pódiu presne zodpovedal tomu, čo prezentujeme,“ vysvetlila Michaela Valiková z domáceho folklórneho súboru Škvarkare.

 

Všetky vystavené exponáty sú pôvodné a pochádzajú priamo z regiónu, pričom ten najstarší kúsok datujú usporiadatelia až do roku 1904. Podľa organizátorov má uchovávanie takýchto klenotov hlbší zmysel.

 

„Naše babky tu raz nebudú, ale budeme tu my. Veľmi by som si prial, aby aj naše deti vedeli, ako sa tu kedysi žilo,“ uzavrel s nádejou do budúcna Tomáš Ondruš.

(11:00, red.)