VIDEO | Remeslá, kroje aj tradičné jedlá vo Vranove

 

 

„Je to festival, ktorým chceme vlastne priblížiť tú tradičnú ľudovú kultúru, ale možno takým inovatívnym spôsobom, pretože radi by sme, aby naši diváci nielen teda pasívne sedeli na lavičkách a pozerali program, ale chceme, aby zažili celý ten folklór a to umenie folklórne na vlastnej koži,“ uviedla Emília Štefanková, zástupkyňa riaditeľky Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou.

 

Deti si mohli vyskúšať rôzne remeslá, od práce s drevom cez tkanie až po výrobu kožených náramkov. Nechýbali ani tradičné hry a sladká odmena.

 

„Tak je tu taká tvorivá dielňa pre deti, si môžu vyskúšať takú jednoduchú prácu s drevom, ako treba brúsiť. Taká jemná motorika, že ako držať ten brúsny papier, pritlačiť na to drevo,“ povedal remeselník.

 

„Ozrejmia si techniku tkania, lebo to je ten istý spôsob ako na veľkých krosnách, ale je to maličké, detské krosná, že sa ovládajú rukou a nie nohami,“ pridala sa ďalšia remeselníčka.

 

„Dnes máme pripravené pre deti perníčky vo forme medailí, ktoré si vedia ozdobiť samé, môžu si to zobrať so sebou, zjesť,“ dodala ďalšia. Svoje miesto tu mali aj folklórne kolektívy. Návštevníkom predstavili kroje či rekvizity zo svojich vystúpení.

 

„Prišli sme z Rakovca nad Ondavou, sme folklórna skupina Rakovčan a máme tu predstavené naše kroje, čo sme mali i časti z našich vystúpení a to Priakov, to sú Strážky a takisto koňa z nášho vystúpenia pod šmykňou,“ prezradila členka skupiny Rakovčan.

 

Folklór bolo možné nielen vidieť, ale aj ochutnať. O tradičné jedlá sa postarala ženská folklórna skupina Baňčan.

 

„Dnes ponúkame šišky, halušky s tvarohom a ešte naše baňčanské tradičné holúbky,“ vysvetlila členka skupiny Baňčan.

 

Tohtoročný sobotný program sa po prvýkrát konal priamo na námestí pred Mestským domom kultúry. Organizátori zmenu vnímajú pozitívne.

 

„No my sa tešíme, pretože máme pocit, že presunom teda miesta pôsobenia tu do centra mesta máme pocit, že tých návštevníkov je viac, čomu sa tešíme, ale možno je to aj tým dobrým počasím, ktoré ešte, chvála Bohu, drží,“ zhodnotila Štefanková.

 

Večerný program pokračoval aj v priestoroch Mestského domu kultúry. Súčasťou soboty bola vernisáž výstavy Kroje v pohybe autorky Anety Lattovej.

 

„Mojou inšpiráciou bol už nebohý akademický maliar, pán Dobož, ktorý taktiež maľoval pohyb. A mali sme od neho obrazy, teda aj máme. A nejakým takým spôsobom ja som sa dostala k tomu. On tiež pohyb síce maľoval, ale ja som to trošku okorenila tým, že som začala maľovať folklór v rôznych vlastne krajinách. Nielen krajinách, ale aj oblastiach Slovenska,“ uviedla autorka výstavy Aneta Lattová.

 

Na výstave sú obrazy zo Zemplína, Čičmian, Čirča či Detvy, ale aj z českého a moravského prostredia. Návštevníci si ich môžu pozrieť do 28. septembra. „Zachytávam pohyb tanca rôznych krojov, rôznych oblastí,“ doplnila Lattová.

 

Sobotné slávností následne vyvrcholili speváckym programom folklórnych rodín a muziky Milana Rendoša. 

 

 

Galaprogram bol vyvrcholením tohtoročných Hornozemplínskych folklórnych slávností vo Vranove nad Topľou. Na pódiu sa predstavili folklórne súbory, ľudové hudby aj interpreti z rôznych častí Slovenska. Výrazný priestor dostali folklórne rodiny z Vranovského okresu. Práve v ich spoločných vystúpeniach bolo vidieť, ako sa tradície odovzdávajú z generácie na generáciu.

 

„Sme bývalí členovia rôznych folklórnych súborov a keď prišli deti, nemali sme ich kde odkladať. Sem tam babky súhlasili, ale väčšinou sme ich museli brávať so sebou a tak postupne sme si povedali, že možno začnú aj oni. A začali. Keď budú tí ľudia viesť k tomu svoje deti a svoje vnúčatá, aby sa tá krása Slovenského folklóru aj naďalej zachovala,“ uviedli Porubänovci z Čaklova.

 

„V tom Vranove je silná základňa folklórnych súborov, čiže keď tu budeme mať takých dobrých ľudí, ktorí sa budú venovať tým deťom, tak si myslím, že máme o nejakú budúcnosť na pár rokov postarané. Ja som veľmi vďačná, že naše deti sú k tomu vedené,“ uviedli Jenčovci z Vranova nad Topľou.

 

„Pre nás ako rodičov je najdôležitejšie, aby z detí boli dobrí ľudia. A ten folklór a ľudové tance ich k tomu vedie. My ako rodičia sme spokojní. Pre nás je to veľká odmena a pre nich podľa mňa dedičstvo, ktoré oni môžu odovzdávať svojim ďalším generáciám,“ dodali Hricikovci z Tovarného.

 

Program doplnili aj finalisti Vidiečanovej Habovky, Ľudová hudba Pantlička či víťazi Šaffovej ostrohy 2026. Folklór tak dostal priestor v podaní viacerých generácií.

 

„Všetky zvyky a tradície pramenia z rodín. Pramenia od našich starých a prastarých rodičov. Naším poslaním tejto našej súčasnej generácie je, aby sme tie zvyky a tradície udržiavali pre ďalšie generácie,“ doplnila riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou Mária Jurčová.