VIDEO | Remeslá na Stropkovskom jarmoku lákali najmenších

 

 

Jarmok s tridsaťročnou históriou prvýkrát navštívila modrotlačiarka Lucia Dovalová. Toto remeslo je unikátne tým, že na Slovensku sa mu venujú iba traja ľudia.

 

„Je to vzácne remeslo a môžeme byť radi, že je to doteraz živé, lebo je nás veľmi málo modrotlačiarov. Modrotlač je pre mňa srdcová záležitosť, ale z toho chemického hľadiska, lebo pôvodne som chemička. Všetky procesy, ktoré sa za modrotlačou, za tou technológiou skrývajú, sú úplne očarujúce,“ uviedla modrotlačiarka Lucia Dovalová.

 

Lucia Dovalová je bývalá učiteľka chémie. Modrotlač využívala na hodinách ako príklad.

 

„Okrem toho, že som chemička, som aj výtvarníčka. Veľmi rada spájam projekty, ktoré v sebe ukrývajú chémiu a zároveň výtvarný potenciál. Modrotlač u mňa vyvrcholila vo výtvarné tvorenie. Nie sú to vyslovene folklórne vzory, ale ako ľudia v minulosti čerpali v ornamentalike práve z prírody, tie prírodné vzory, rôzne rastlinné, aj zvieracie, tak ja robím v podstate to isté. Modrotlač skrýva za sebou niečo oveľa viac. Nie je to len biela pečiatka na modrej látke,“ doplnila Dovalová.

 

Ulička remesiel ponúka každý rok autentickú atmosféru. Keramik Ján Mokriš ukázal za hrnčiarskym kruhom nielen dávku zručnosti, ale ochotne zasväcoval do tohto umenia aj možno budúcich nasledovníkov.

 

„Je to dosť pútavé remeslo, takže deti to baví a sú radi, keď si môžu niečo vytočiť. Niektoré si chcú zašpiniť ruky, niektoré veľmi nechcú, ale väčšinou záujem je,“ vysvetlil keramikár Ján Mokriš.

 

S kolegom Marekom Horňákom vyžívajú plastické motívy. S vlastnou umeleckou charakteristikou.

 

 Jarmok s tridsaťročnou históriou prvýkrát navštívila modrotlačiarka Lucia Dovalová.

 

„Keďže sme z Michaloviec, robíme karičky, ale už po svojom, svojím spôsobom, že už nie sú maľované ako pozdišovská, ale plastická. Potom robíme tiež poľovnícku keramiku, s ktorou sme tak trošku presadili. Chodíme s ňou po Slovensku, po poľovníckych akciách,“ dodal Mokriš. Publikum, najmä detské, obdivovalo prácu umeleckého kováča Miloša Puháka.

 

„Sme v dobe, kedy mi príde, že práve vysokoškolské štúdia sa stávajú menej ziskové, ako práve ručné remeslo a práce, či už ide o absolútne základné ako elektrikárstvo až po umelecké kováčstvo. Žijeme v dobe, kedy je čím ťažšie dostať sa k niečomu, čo robíme vlastnými rukami, tak ich strašne láka ísť si pobúchať, ísť vykuť si vlastný klinec, vlastnú podkovičku alebo si urobiť náramok z drôtu alebo čelenku z drôtu, z krúžku,“ zhodnotil umelecký kováč a zámočník Miloš Puhák.

 

Miloš Puhák vyrába historické zbroje, zbrane a ich repliky. So skupinou Stropkovský prápor sa venujú aj historickému obdobiu z 11. a 12 storočia či záporožským kozákom.

 

„Moja zbroj, ktorú som aj sám robil a ktorú sme aj reálne vážili, má 11 kíl. Myslím si, že by som si dostatočne veril, že by mi to reálne zachránilo život, ale, samozrejme ako to bolo aj podľa histórie, závisí to aj od typov zbraní,“ prezradil Koman – tatarský bojovník.

 

V priebehu dvoch dní sa v uličke remesiel predstavilo viac ako 60 remeselníkov zo Slovenska aj Poľska. Záujem o ich výrobky potvrdil staré známe – že remeslo má zlaté dno.