Prešov sa stal centrom výskumu Rákociho obdobia.
Medzinárodná konferencia spojila historikov zo siedmich krajín
Odborné prednášky priniesli nové pohľady na obdobie Františka II. Rákociho a dejiny strednej Európy. (Zdroj: KMP)
Prešovská univerzita v Prešove sa stala dejiskom
významnej medzinárodnej vedeckej konferencie Civitas Rakocziana,
ktorá pri príležitosti 350.
výročia narodenia Františka II. Rákociho spojila
popredných historikov, archivárov a odborníkov z oblasti kultúrneho dedičstva
zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a ďalších krajín
strednej Európy.
Podujatie spoločne zorganizovali Prešovská univerzita v Prešove, Károli
Gáspár Református Egyetem v Budapešti a Krajské múzeum v Prešove.
Dvojdňová konferencia ponúkla
viac ako štyri
desiatky odborných príspevkov, ktoré priniesli nové pohľady na
osobnosť Františka II. Rákociho, jeho protihabsburské povstanie, politické,
náboženské a spoločenské súvislosti začiatku 18. storočia, ako aj na
pretrvávajúci kultúrny odkaz tejto významnej historickej osobnosti.
Konferenciu otvoril rektor
Prešovskej univerzity Dr.
h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., spolu s rektorom
partnerskej univerzity v Budapešti Dr.
Lászlóm Trócsányim. Úvodný blok bol venovaný medzinárodnému
kontextu Rákociho povstania, jeho diplomatickým vzťahom i postaveniu v
stredoeurópskej politike na začiatku 18. storočia.
Významné zastúpenie mala aj
Prešovská univerzita. Rektor Peter Kónya predstavil výsledky výskumu slobodných
kráľovských a zemepanských miest Horného Uhorska počas Rákociho povstania. Doc.
Miroslav Kamenický sa vo svojom vystúpení venoval osobnosti Jána Gottfrieda
Hellenbacha a jeho vzťahu k povstaniu Františka II. Rákociho.
Konferenciu otvoril rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya. (Zdroj: KMP)
Program konferencie bol
rozdelený do viacerých tematických sekcií. Historici diskutovali o mestách a
ich úlohe počas povstania, významných osobnostiach obdobia, náboženských
pomeroch, cirkevných dejinách, kultúrnej pamäti i obraze Rákociho v
historiografii, literatúre a cestovnom ruchu.
Osobitná pozornosť patrila aj
novým výsledkom výskumu archívnych dokumentov, diplomatických vzťahov,
vojenských dejín, archeologických prameňov či ikonografie Rákociho obdobia.
Prednášajúci predstavili doteraz málo známe dokumenty, nové interpretácie historických
udalostí i výsledky medzinárodných výskumných projektov.
Konferencia zároveň vytvorila
priestor na rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce medzi univerzitami,
múzeami a výskumnými pracoviskami zo strednej Európy. Účastníci diskutovali o
ďalších možnostiach spoločných vedeckých projektov, publikačných aktivít i
výmene skúseností pri výskume dejín regiónu.
Podujatie potvrdilo význam
Prešovskej univerzity ako rešpektovaného centra historického výskumu a
medzinárodnej vedeckej spolupráce. Organizátori zdôraznili, že poznávanie
spoločných dejín krajín strednej Európy prispieva nielen k rozvoju historickej
vedy, ale aj k lepšiemu porozumeniu spoločného kultúrneho dedičstva národov
regiónu.
(9:45, UNIPO)