Rozhovor so Samuelom Čamákom - mladým skladateľom z Bardejova

1285x
21. Apríl 2026
Bardejovský skladateľ na ceste k svetovej sláve 
Samuel Čamák (Foto: J. Mudrová) 
 
Samuel Čamák má len 22 rokov, no jeho skladby už zazneli na prestížnych festivaloch doma aj v zahraničí. Mladý slovenský skladateľ z Bardejova hovorí o svojej ceste od prvých pokusov až po koncert v Tokiu, o inšpiráciách, ktoré formujú jeho tvorbu, aj o tom, prečo je hudba pre neho viac než len umenie.
 
Z rodného Bardejova až na pódiá svetových metropol. Príbeh mladého skladateľa Samuela ukazuje, že aj zo Slovenska vedie cesta na tie najprestížnejšie koncertné scény. Hoci s hudbou začal pomerne neskoro, dnes ju vníma ako svoje remeslo aj poslanie. V rozhovore približuje svoje začiatky, štúdium doma i v zahraničí, prelomové momenty kariéry aj pohľad na súčasnú hudbu, ktorá môže byť pre mnohých poslucháčov novým a objavným zážitkom.
 
Akú úlohu zohralo Vaše rodné mesto v umeleckom vývoji?
 
V spojitosti s mojím rodným mestom si spomínam najmä na svoje úplné začiatky a prvé hudobné pokusy. Dodnes si pamätám svoj prvý „koncert“, ktorý som odohral na deviatackom plese na 3. základnej škole na Wolkerovej ulici, kde som študoval.
 
S úsmevom si spomínam aj na jednu humornú situáciu z prvého stupňa, keď som učiteľke hudobnej výchovy povedal, že sa tieto veci nepotrebujem učiť, pretože nikdy nebudem muzikant. Život má však zmysel pre humor. V tom čase som si ešte nevedel predstaviť, že hudba sa stane prirodzenou súčasťou mňa a napokon aj remeslom, ktoré nadovšetko milujem.
 
Spomínate si na moment, keď ste si povedali, že hudba bude pre Vás viac než len hobby?
 
Veľmi dobre si pamätám ten pocit a dôvod. Už na začiatku to bola intenzívna radosť a silné zapálenie pre hudbu, ktoré ma prirodzene viedli k tomu, aby som ju začal vnímať ako niečo viac než len záľubu. S hudbou som začal pomerne neskoro, a preto to bola pre moje okolie pomerne nečakaná a rýchla zmena smerovania. Ja som to však od začiatku vnímal ako správne rozhodnutie, ktoré sa za posledných sedem rokov len potvrdilo.
 
Hudbu dnes vnímam ako činnosť, prostredníctvom ktorej môžem prispieť spoločnosti. Ako možnosť vytvárať pre ľudí silné a zmysluplné zážitky.
 
Brno Contemporary Orchestra hrajúci Samuelovu skladbu v Brne - Divadlo na Orlí. (Foto: prokopius) 
 
Ako by ste opísali svoj hudobný štýl niekomu, kto Vašu tvorbu ešte nepozná?
 
Klasická hudba je dnes mimoriadne rôznorodá a zahŕňa množstvo prístupov, techník a zvukových svetov. Na Slovensku na ňu nie sme vždy zvyknutí v takej miere ako v zahraničí, preto môže na prvé počutie pôsobiť nekonvenčne alebo náročne. V skutočnosti však často stačí len trochu iný spôsob počúvania, nechať sa unášať jej priebehom.
 
Moju hudbu by som opísal ako prácu so zvukom samotným. Využívam aj abstraktnejšie zvuky, ktoré sa počas skladby postupne premieňajú a vytvárajú rôzne textúry. Tie sa navzájom ovplyvňujú, vrstvia a prechádzajú vývojom, ktorý je formovaný pomocou komplexných systémov a hudobných zásahov. Dôležitú úlohu v mojich skladbách zohrávajú aj kompozičné princípy, ktoré určujú ichvnútornú logiku.
 
 
Ako Vás formovalo štúdium na konzervatóriu v Košiciach a na VŠMU v Bratislave?
 
Na konzervatóriu v Košiciach som študoval hru na klavíri v triede Mateja Stašíka a popri tom aj hudobnú kompozíciu v triede skladateľa Mateja Demka. Práve on sa výrazne podieľal na mojom nasmerovaní v úplných začiatkoch a pomohol formovať moje prvé väčšie kompozičné pokusy. Už počas štúdia na konzervatóriu som začal vytvárať vlastné projekty so zahraničnými umelcami či inými mladými slovenskými hudobníkmi.
 
Na VŠMU som následne nastúpil k jeho pedagógovi Ivanovi Buffovi, jednej znajvýraznejších osobností súčasnej hudby na Slovensku a zároveň výnimočnému pedagógovi, ku ktorému som umelecky vzhliadal už počas štúdia na konzervatóriu. Počas jedného roka štúdia mi dokázal odovzdať nesmierne veľa a posunúť moju tvorbu na výrazne vyššiu úroveň, za čo som mu veľmi vďačný.
 
Zároveň mi dal príležitosť prezentovať moje skladby, pričom niektoré z nich aj interpretoval so svojím ansámblom Quasars Ensemble. Je pre mňa veľkou cťou a zároveň aj motiváciou, že môžem umelecky spolupracovať práve s ním a týmto ansámblom.
 
Aktuálne študujem vo Viedni na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien v triede profesora Michaela Jarrella, skladateľa s výrazným menom na medzinárodnej scéne. Jeho kompozičné semináre a dôraz na praktickú stránku hudby ma výrazne ovplyvňujú a ďalej formujú moju umeleckú cestu.
 
Samuel Čamák a Quasars Ensemble. (Foto: A. Trizuljak) 
 
Vaše skladby zazneli v zahraničí aj na významných festivaloch. Ktorý moment bol pre Vás najzlomovejší?
 
Najzlomovejší moment pre mňa nastal v marci 2026, keď som mal možnosť predstaviť svoju tvorbu ako prvý slovenský študent hudobnej kompozície na jednom z najprestížnejších pódií súčasnej hudby v Ázii, v Tokyo Metropolitan Theatre v Japonsku.
 
Za túto príležitosť vďačím ansámblu Quasars Ensemble, ktorý tam uviedol svetovú premiéru môjho klavírneho tria Tremors. Bol to pre mňa mimoriadne silný moment, nielen z hľadiska samotného uvedenia diela, ale aj vďaka kontextu, v akom sa odohral. Počas pobytu v Japonsku som mal zároveň možnosť osobne sa zoznámiť s viacerými najvýraznejšími osobnosťami súčasnej hudby na svete, vrátane skladateľa Dai Fujikura či legendárneho hráča na zobcovú flautu Tosiya Suzuki, pre ktorého aktuálne pripravujem novú skladbu. Aj tieto stretnutia významne ovplyvnili moje ďalšie umelecké smerovanie.
 
Koncert sa uskutočnil v rámci festivalu Born Creative. Jeho význam pre mňa ešte zosilňuje fakt, že Quasars Ensemble bol do Tokia pozvaný ako prvý ansámbel, ktorý tam predstavil ucelený portrét slovenskej súčasnej hudby. O to väčšou cťou pre mňa bolo byť súčasťou programu, na ktorom zazneli diela výrazných osobností slovenskej hudby, a zároveň byť prítomný pri takto výnimočnom historickom momente. Išlo tak o jeden z prvých portrétov slovenskej súčasnej hudby v celej Ázii. Koncert mal veľký úspech a podarilo sa nám úplne vypredať celú sálu.Verím, že ma ešte mnoho zaujímavých momentov a koncertov čaká. Najbližší bude už teraz 9. mája v rámci poľského festivalu - Krakowski Międzynarodowy Festiwal Kompozytorów Kraków.
 
Samuel Čamák a skladateľ Dai Fujikura. (Foto: S. Čamák) 
 
Je pre mladého skladateľa zo Slovenska náročné presadiť sa v zahraničí?
 
Moja skúsenosť bola skôr opačná. S istou dávkou nadhľadu si dovolím použiť výrok, ktorý som nedávno počul, že slovenská hudba rezonuje všade vo svete, len nie na Slovensku, a istým spôsobom to môže byť aj pravda. Osobne som bol prekvapený, s akým záujmom a otvorenosťou sa stretla slovenská hudba napríklad v Japonsku. V niektorých prostrediach je o ňu skutočný dopyt a poslucháči ju vnímajú s veľkým rešpektom.To však neznamená, že táto cesta je jednoduchá.
 
Presadiť sa v zahraničí je náročný proces, ktorý si vyžaduje veľa práce, trpezlivosti a schopnosť obstáť v silnej konkurencii. Človek sa prirodzene stretáva aj s rôznymi očakávaniami či predsudkami a musí neustále dokazovať kvalitu svojej tvorby.
 
Konkurencia je naozaj veľká, aj práve tu vo Viedni, kde aktuálne študujem. Stretávajú sa tu umelci z celého sveta. Aj preto som vďačný, že tu môžem byť koncertne aktívny a najbližšie ma tu čaká koncert v máji, ktorý sa uskutoční na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien.
 
Samuel Čamák v Tokiu pred Metropolitan Theatre. (Foto: S. Čamák) 
 
Ako vzniká Vaša skladba – začínate skôr emóciou, myšlienkou alebo zvukom?
 
Pred prvou napísanou notou je u mňa vždy plán. Skladateľ by mal vedieť ešte pred samotným začiatkom, čo chce skladbou povedať a najmä ako to chce povedať. Aký zážitok chce vytvoriť a akými prostriedkami ho chce dosiahnuť.
 
Dôležité je myslieť aj na samotný zápis, ktorý je určený pre interpretov, aby mali jasné smerovanie a dokázali hudbu autenticky sprostredkovať poslucháčom. Je za tým množstvo rozhodnutí a krokov, ktoré musí skladateľ zvážiť vo svojom pláne, často aj na veľmi detailnej úrovni. Až keď je tento plán jasný, môže začať druhá fáza, samotný proces komponovania. V ňom sa všetky tieto myšlienky premieňajú na konkrétnu hudobnú podobu.
 
Osobne často nachádzam inšpiráciu v konkrétnej udalosti alebo kontexte, pre ktorý skladba vzniká. Práve ten mi veľakrát napovie, akým smerom by sa mala hudba uberať.
 
 
Máte sen alebo cieľ, ktorý by ste chceli v hudbe ešte dosiahnuť?
 
Mám zatiaľ len 22 rokov a vnímam to skôr tak, že som na začiatku svojej cesty. Do istej miery mám pocit, že svoj sen už napĺňam, a mojím cieľom je ho ďalej rozvíjať, zlepšovať sa, študovať a prinášať hodnotné a premyslené umenie.
 
Dlhodobo ma fascinuje, akým spôsobom zvuk pôsobí na človeka, aký má dopad na jeho vnímanie či dokonca na mozog. Zaujíma ma, ako hudbu prijímame a aký vplyv môže mať aj na naše zdravie. Preto sa venujem aj témam presahujúcim samotnú hudbu, najmä oblastiam, ktoré ju prepájajú s medicínou. Existuje množstvo výskumov na túto tému a v budúcnosti by som sa jej rád venoval ešte hlbšie.
 
Koncert v rámci festivalu Born Creative v Japonsku. (Foto: R. Tomita) 
 
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí chcú uspieť vo svete umenia?
 
Ak by som mal tú príležitosť odkázať niečo mojim mladším kolegom, bolo by to, aby si zachovali pokoru a otvorenú myseľ. Aby skúšali nové veci a nebáli sa chybovať, pretože práve na chybách sa človek učí najviac.
 
Zároveň by som im odporučil snažiť sa zachovať vnútorný pokoj a nepodľahnúť zbytočnému stresu. Ten môže byť síce dobrým hnacím motorom, najmä pri deadlinoch, no často dokáže potlačiť radosť a úprimnosť z tvorby.
Take it easy.
 
Príbeh talentovaného Bardejovčana Samuela Čamáka ukazuje, že aj z malého mesta môže viesť cesta na medzinárodné pódiá – a jeho ďalšiu tvorbu či úspechy môžete sledovať aj na jeho sociálnych sieťach, kde pravidelne zdieľa svoje projekty, koncerty a pohľad do zákulisia svojej hudobnej cesty.
 
Instagram - samuelcamak.artist
(15:03, red, S. Čamák)
Diskusia
Pridať komentár
mark