Rektori diskutovali o vecnom zámere pripravovaného vysokoškolského zákona. Štátny tajomník: má byť evolučný, nie revolučný

 Predmetom diskusie bola agenda aktuálna pre súčasný vývoj vysokého školstva na Slovensku (Zdroj: Andrej Schlank)

 

 

Predmetom diskusie bola agenda aktuálna pre súčasný vývoj vysokého školstva na Slovensku. Spoločne sa v rámci stretnutia a diskutovaných tém podrobne venovali návrhom predloženým vo vecnom zámere návrhu nového vysokoškolského zákona. Bola to príležitosť prediskutovať navrhovaný zámer novej legislatívy so zástupcami Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaM SR).

 

„Vďaka za váš participatívny prístup. Je potrebné mať moderný a nadčasový zákon po všetkých tých novelizáciách a pexese. Prvým bodom vecného zámeru je posilniť práva vo vysokoškolskom prostredí a zároveň niektoré veci uvoľniť,“ konštatoval štátny tajomník ministerstva školstva Róbert Zsembera. Aké zmeny by mali byť po novom súčasťou nového zákona? Napríklad v prípade niektorých stredných škôl bude štúdium stanovené v dĺžke trvania 5 rokov. Pri piatom ročníku budú stredné školy konzultovať s vysokými školami vyučované predmety tak, aby sa vzájomne zladili. Tieto predmety by bolo následne možné uznať na vysokej škole po nástupe do prvého či druhého ročníka. Na stole je aj otázka povinnej maturity z matematiky, ktorá by sa mala zaradiť medzi maturitné predmety.

 

 

Predmetom diskusie sú tiež záverečné práce. V tomto prípade by vysoké školy mali mať voľnosť pri výbere formy záverečnej práce. Študenti si budú môcť vybrať, či budú písať prácu, alebo si vyberú ako alternatívu stáž. V prípade bakalárskych študijných programov budú vysoké školy mať zameranie hľadieť na ne ako na profesijne orientované. Pribudnúť má nový inštitút pedagogického zamestnanca – kandidát. Ten by bol využívaný na miestach, kde je nedostatok učiteľov, pričom tento status by mal absolvent bakalárskeho stupňa, ktorý by mal v praxi zmluvu. „Kde bude málo učiteľov, tam sa to bude takto saturovať,“ vysvetlil Zsembera.

 

Tiež je na stole aj regulácia pôsobenia zahraničných vysokých škôl na našom území, taktiež uznávanie kreditov prinesených zo zahraničia. V rámci elektronizácie by mala byť v rokoch 2027 – 2028 jednotná centrálna prihláška. Pálčivou témou je tiež otázka bezpečnosti na vysokých školách, pričom školy by mali mať možnosť sledovať aj psychický stav uchádzačov o štúdium. Týkalo by sa to najmä odborov učiteľských, zdravotníckych a psychologických i sociálnej práce. Aký je podľa štátneho tajomníka zmysel nového zákona? „Uvoľniť procesy, aby to bol zákon moderný,“ konštatoval Zsembera.

 

Slovenská rektorská konferencia očakáva, že orgánom reprezentácie vysokých škôl bude predložené paragrafové znenie nového zákona o vysokých školách pred jeho zverejnením v medzirezortnom pripomienkovom konaní a bude vytvorený dostatočný priestor na jeho prerokovanie v akademickej obci. Rektori upozornili na dopady niektorých zmien na vstupy do metodiky financovania vysokých škôl, a teda výšku ich financovania zo štátneho rozpočtu a žiadali o súbežnú diskusiu o kompenzáciách. Upriamili pozornosť na potrebu úpravy akademického podvodu, ktorý je naviazaný na záverečnú prácu a žiadali implementáciu ustanovení na podporu akademickej integrity.

 

Ako skonštatoval štátny tajomník na margo zákona: „Zákon má byť evolučný a nie revolučný. Je potrebné počúvať hlas vysokého školstva zvnútra.“

 

Ďalším bodom spoločnej diskusie bol súčasný stav implementácie projektov v rámci výziev Plánu obnovy a odolnosti týkajúcich sa vysokého školstva. Rektori upozornili na problémy, ktoré majú vysoké školy pri implementácii projektov. Na záver zasadnutia členovia Slovenskej rektorskej konferencie schválili návrh spoločného vyhlásenia, ktorý následne podpísali počas III. Slovensko-maďarského rektorského fóra v Prešove, ktoré sa konalo v Prešove 5. a 6. júna 2025.

(15:00, TS)