VIDEO | ZŠ J. Urbana v Košiciach oslávila polstoročie

 

 

Polstoročie existencie školy je nielen dôvodom na oslavu, ale aj príležitosťou obzrieť sa späť a zhodnotiť cestu, ktorou si prešla. Od svojho vzniku sa vyprofilovala ako stabilná a rešpektovaná inštitúcia, ktorá sa neustále prispôsobuje novým požiadavkám doby a potrebám žiakov.

 

„Základná škola Jozefa Urbana má určite veľký potenciál, má novú pani riaditeľku, ktorá doniesla nový vietor a ja verím, že po riaditeľoch, ktorí ju potiahli a ju dotiahli na istú úroveň, nová pani riaditeľka má ten potenciál, aby našu školu, ktorá oslavuje dnes, aby ju dotiahla na vyššiu úroveň ďalej,” uviedol Bernard Berberich, zástupca starostky MČ Košice - Nad jazerom.

 

 

 

Lucia Grünwaldová, riaditeľka ZŠ J. Urbana, načrtla svoju víziu do budúcna: „veľmi si prajem, aby škola ďalej prosperovala, aby sa cítili ľudia v nej dobre a samozrejme aj naše deti, aby chodili do školy šťastné.”

 

Jedným z najvýraznejších období v novodobej histórii školy bolo deväťročné pôsobenie riaditeľa Roberta Schwarza. Jeho nástup priniesol škole nielen nové vízie, ale aj konkrétne kroky, ktoré ovplyvnili jej smerovanie.

 

„Bolo to obdobie počas ktorého škola získala niekoľko slovenských rekordov za rôzne aktivity a došlo aj k takej generačnej zmene, lebo to bolo v období asi 30 rokov od založenia školy, kedy mnohí kolegovia, úžasní a skúsení odchádzali do dôchodku a mal som možnosť prijímať nových, naspeedovaných, naštartovaných kolegov, ktorí boli plní energie a elánu, a ktorí takisto prispeli k tomu, aby tá škola rástla,” spomína Róbert Schwarz, bývalý riaditeľ ZŠ J. Urbana.

 

 V rámci osláv zrealizovala škola niekoľko podujatí, vyvrcholením bola slávnostná akadémia (Zdroj: AHOJ TV)

 

Pred 15 rokmi bola škola pomenovaná po významnom básnikovi a textárovi Jozefovi Urbanovi.

 

S týmto menom prišiel učiteľ slovenského jazyka Oskár Gajdoš: „mne hneď napadlo, že veľký Jožo Urban, lebo skutočne patril medzi tých najväčších, vyrastal na našom sídlisku na Rovníkovej ulici a podmienka - veľký významný človek, nežijúci samozrejme, a ktorý má nejaký vzťah k nášmu sídlisku.”

 

Miroslav Urban, brat Jozefa Urbana, reagoval na pripomenutie jeho pamiatky: „je to pocta za jeho, svoje v podstate celoživotné dielo. On znamenal pre mnohých ľudí veľmi veľa, takže to, že si vybrali jeho meno, to o čom si svedčí.”

 

V rámci osláv zrealizovala škola niekoľko podujatí, vyvrcholením bola slávnostná akadémia pre zamestnancov školy a pozvaných hostí. V programe žiaci predviedli svoj talent v speve, tanci, hre na hudobné nástroje, či v herectve. Moderátormi boli, ako inak, postavy z Urbanovej knihy Dobrodružstvá Vranky Danky. Záverečnú skladbu Vráť trochu lásky medzi nás, takisto s textom Jozefa Urbana, zaspievali žiaci, ktorých v závere prekvapil Peter Cmorík.

 

 

„Veľmi pekný program to bol, pekné príhovory, originálni hostia ešte aj s prekvapením - zrazu Peťo Cmorík pred nami, čo nikto nevedel,” zhodnotil učiteľ Gajdoš.

 

Spevák Peter Cmorík opísal účinkovanie na tomto podujatí: „učitelia sú ľudia, ktorí sú múdri, vzdelaní, rozhľadení a myslím, že vedia vnímať hudbu a aj to vystúpenie je také trošku iné, ako keby viac umelecky zamerané a nie je to taký ten priamočiary big beat, ale vždy je to ozvláštnené takou tou komornou atmosférou.”

 

Škola oslávila jubileum dôstojne – so srdcom, spomienkami a hudbou.

 

 

„Veľa úspešných absolventov a nech má stále trvalý prísun žiakov, keď už v dnešnej dobe si zakladá školy každý, tak aby boli tí žiaci a aby boli úspešní,” praje Miroslav Urban.

 

„Aby nebola stará, aby sa teda posúvala a kvitla, aby mala šťastné a veselé deti, zdravý kolektív, spoločnú participáciu rodičov, školy, učiteľov, žiakov a priateľov škôl a nech sa jej darí,” pripája sa riaditeľka školy J. Urbana.

 

Sériu blahoželaní uzatvára Robert Schwarz: „vnímam školu ako taký súbor ozubených koliesok a prajem jej aby tie ozubené kolieska, ktoré tvoria rodičia, žiaci, učitelia, zamestnanci, zriaďovateľ a vedenie školy, aby boli kvalitné, pevné a hlavne aby sa točili rovnakým smerom a aby to všetko klapalo tak, ako poriadny stroj.”

(15:00, red.)