Veronika Ferencová prezentuje svoju tvorbu vo Veľkom Šariši

 

 

Výstava potrvá do konca mája a sprevádza ju dojímavý osobný príbeh, ktorý jej tvorbe dodáva nezameniteľnú hĺbku. Veronika Ferencová sa otvorene priznáva, že sa nikdy necítila byť umelkyňou v pravom zmysle slova.

 

Desať rokov sa venovala súťažnému športu a neskôr pracovala ako osobná trénerka. Až vážne zdravotné a psychické problémy ju priviedli na úplne inú životnú cestu – k viere a k umeniu.

 

 

„Začalo to úzkosťami, neskôr prišli depresie. Boli dni, keď som nedokázala vyjsť z domu, prestala som pracovať, úplne som sa stiahla. Navštívila som lekárov, liečiteľov, hľadala som riešenie v rôznych duchovných smeroch, ale nič nepomáhalo. Až keď ma jedna klientka zo Šariša nasmerovala ku sviatostiam a modlitbe, začala sa vo mne diať ozajstná zmena,“ spomína Ferencová.

 

Jej obrátenie k Bohu sprevádzal aj tvorivý impulz. Prvýkrát zatúžila niečo namaľovať, hoci nemala výtvarné vzdelanie ani ateliér.

 

 

Napriek pochybnostiam a strachu začala maľovať – spočiatku kvietky a jednoduché motívy, no postupne vznikali obrazy plné symboliky, viery a vnútorného zápasu.

 

„Bolo to, akoby mi Boh cez tú tvorbu hovoril. V čase, keď som bola úplne na dne, som v modlitbe zažila silný moment, ktorý nikdy nezabudnem. Pocítila som, že som milovaná – napriek všetkému, čím som bola a čím som prešla. A práve túto skúsenosť pretavila aj moja tvorba – chcem, aby každý obraz niesol kúsok tej nádeje.“

 

Vernisáž výstavy sprevádzala srdečná atmosféra. Po duchovnom úvode nasledoval krátky rozhovor s autorkou, v ktorom sa prítomní dozvedeli viac o jej osobnom príbehu i o tom, ako vznikajú jednotlivé diela.

 

Vystavené obrazy sú zároveň tichým svedectvom o tom, ako aj z hlbokého smútku môže vzklíčiť niečo krásne. Výstava Veroniky Ferencovej je prístupná počas otváracích hodín knižnice do 30. mája.

(13:29, TS)