Pravoslávni kresťania oslavujú Veľkonočný pondelok

 

 

Cirkev si počas tohto dňa modlitebne pripomína a liturgicky sprítomňuje významnú biblickú udalosť – Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého písma bol ukrižovaný a zomrel na Golgote. Najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi bol uložený do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych.   

 

 

Táto biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad hriechom i smrťou a začiatok nového života. Samotné slovo Pascha znamená Prechod. Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom," uviedol tajomník Tlačového odboru Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Vasyľ Kuzmyk. 

 

Slávnostná bohoslužba Paschy – Utreňa Zmŕtvychvstania sa koná spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Pred jej začiatkom veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese - Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese - Skutočne vstal z mŕtvych.

 

 

Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy - syr, maslo, vajcia a mäso, ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha. 

 

Okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari – napr. tzv. oblievačka či šibačka na Veľkonočný pondelok.