Bardejovskí nežní revolucionári sa stretávali v bývalej kolkárni

4231x
16. November 2022
November 1989 v Bardejove: Revolučný underground vyšiel na námestie z klubu mladých
November 1989 na námestí v Bardejove (Zdroj: Ferdinand Hažlinský)  
 
17. novembra 1989 na 50-výročie zatvorenia českých vysokých škôl sa z pražského Albertova vydáva tichý ale početný študentský pochod okolo Vltavy smerom na Národní třídu. Špeciálne jednotky komunistického Zboru národnej bezbečnosti (ZNB) študentov s bielymi karafiátmi a červeno-modro-bielymi trikolórami brutálne zbijú obuškami. Nežná revolúcia začína.
 
Počas roka 1989 sa už aj v Bardejove tušilo, že sa niečo deje a ešte bude diať. Jednak vďaka dobrým vzťahom bardejovského „undergroundu“ s Prahou, jednak vďaka sledovaniu poľskej televízie. Tam od februára 1989 prebiehali rokovania dohasínajúcej poľskej komunistickej vlády s opozičným reformným hnutím Solidarita a ich lídrom Lechom Walesom.
  
Masívny geopolitický pohyb sa ale naštartoval už oveľa skôr. V roku 1985 ruský politik a vtedajší šéf Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (dnešného Ruska) Michail Gorbačov. začal s takzvanou „glasnosťou“ (zrušením cenzúry) a pokračoval s „perestrojkou“ (prestavbou), reformou skostnatelého a nefungujúceho sovietskeho hospodárstva a ekonomiky.
 
Vo viacerých komunistických štátoch východnej a strednej Európy, pod ochranou oceľovej bratskej sovietskej päste, sa tak koncom 80-tych rokov minulého storočia naštartovali spoločenské zmeny, ktoré viedli k pádu diktatúr socialistického východného bloku.
 
V bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) začala 17. novembra brutálnym zásahom voči pražským študentom takzvaná Nežná revolúcia. Ako reakcia sa z disentu okolo disidenta Václava Havla, hercov a študentov v Čechách formuje hnutie Občanské fórum (OF). Na Slovensku na podobnej personálnej platforme vzniká Verejnosť proti násiliu (VPN).
 
Prvý ponovembrový predseda federálnej vlády Marián Čalfa na pive v bardejovskej krčme Garžoľ v roku 1992 (Zdroj: Vlado Harajda) 
 
Porjandova kolkáreň
 
V jeseni 1989 východní Nemci zo socialistickej NDR masovo emigrujú do Rakúska, 9. novembra padá Berlínsky múr, ktorý desaťročia rozdeľoval Nemecko. 12. novembra sa v Ríme za prítomnosti stoviek československých veriacich kanonizuje Anežka Česká, prorocky prehovorí pápež Ján Pavol II.
 
Už 16. novembra proti vysokoškolskému zákonu protestujú študenti v Bratislave. Stredná Európa je v dejinnom pohybe, informácie sa rýchlo šíria. V bývalej bardejovskej kolkárni (klube mladých, či M-ku), sa schádza partia okolo Jozefa Porjandu, ktorý tam organizuje akcie a koncerty zakázaných českých pesničkárov a udržiava intenzívne vzťahy z pražským opozičným jadrom. Vďaka tomu niekoľko zainteresovaných Bardejovčanov už týždeň pred 17. novembrom tuší, že sa niečo chystá. A pripravuje reakciu.
 
Desať dní po brutálnom zásahu komunistickej polície na pražskej Národní tříde, sa 27. novembra 1989 na námestí Osloboditeľov (dnešné Radničné námestie) v Bardejove spontánne schádza viac ako 10-tisíc ľudí, ktorí podporia celorepublikový, dvojhodinový generálny štrajk. Prehovorí Imrich Kotvan, pracovník štátneho obuvníckeho podniku JAS, vylúčený z KSČ (Komunistickej strany Československa).
 
V bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) začala 17. novembra brutálnym zásahom voči pražským študentom takzvaná Nežná revolúcia (Zdroj: TASR) 
 
Bardejovská VPN Večer sa v kolkárni schádza ustanovujúce stretnutie budúceho 15-členného prípravného výboru bardejovskej Verejnosti proti násiliu, ďalší protestný míting naplánujú v meste na piatok 1. decembra, na ktorom sa zúčastní aj bratislavský herec Marek Ťapák. Obyvatelia na ňom vyslovujú požiadavku na odstúpenie skompromitovaných funkcionárov OV KSS, ONV a MsNV.
 
Ešte predtým, v stredu 29. novembra organizuje Jozef Porjanda v športovej hale diskusiu piatich členov budúceho vedenia miestnej VPN-ky s okresným vedením komunistickej strany. V pondelok 4. decembra predsedníctvo okresnej KSČ odstupuje z funkcií a večer sa v kolkárni pripravuje ďalší, tentoraz prvý organizovaný protestný míting.
 
Hovorcom VPN-ky v Bardejove je Vladimír Savčinský. V obciach bardejovského okresu, ale aj po celom Slovensku, v tom čase spontánne vznikajú ďalšie bunky VPN. Prvé organizačné štruktúry VPN sa ustaľujú až koncom januára 1990. 26-ročný Savčinský sa stáva členom Republikovej rady VPN za Východoslovenský kraj. V prvých slobodných voľbách po viac ako štyridsiatich rokoch, v júni 1990, ho ako kandidáta VPN, zvolia za poslanca do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia novovzniknutej Česko-slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).
 
 
Nežná revolúcia a mítingy 1989 v Bardejove (Zdroj: Ferdinand Hažlinský) 
 
Nespoliehajte sa na politikov
 
„Z toho obdobia si najviac pamätám obrovskú spolupatričnosť ľudí. Niečo také som dovtedy, ani nikdy potom už nezažil,“ spomína na novembrové udalosti člen novembrovej undergroundovej partie z kolkárne Vlado Harajda.
 
„Mám pocit, že za tých 33 rokov sa toho zmenilo veľmi málo. Akoby tu tí komunisti boli vždy latentne prítomní. Iba ich prirodzené zafarbenie sa mení od názvu práve zaregistrovanej strany. Personálna korupcia, dosadzovanie našich ľudí na teplé miestečka sú ešte aj teraz neuveriteľné. Na regionálnej a lokálnej úrovni sú veľkým problémom transparentné výberové konania,“ vysvetľuje trojnásobný poslanec mestského zastupiteľstva (1994 – 2006) a bývalý hlavný mestský kontrolór (2008 – 2018) na dôchodku.
 
 
Spolupatričnosť ľudí bola v novembri 1989 obrovská, spomína Vlado Harajda (Zdroj: Mario Hudák) 
 
„Niekedy sa mi zdá, že nevieme, nedokážeme a nechceme odovzdať spoločnosť a prostredie, v ktorých žijeme našim deťom také, aby tu boli šťastní.“
 
„Ja už na žiadnych správnych politikov nečakám. Viac ako tri desaťročia po Novembrovej revolúcii, bohužiaľ, nadobúdam presvedčenie, že politici – a bol som jeden z nich – to za nikoho, ani za nás, ani za vás nevyriešia. Pretože to bude zasa iba kopec výhovoriek a koalično-opozičných dohôd, ktoré aj tak vedú do … (ste dospelí, tak si to doplňte sami). Takže ak chcete niečo naozaj zmeniť, musíte pre to niečo konkrétne urobiť. A vôbec sa nespoliehajte na politikov,“ dodáva Vlado Harajda.
(15:30, Mario Hudák)   
 
Diskusia
Pridať komentár