Vyspovedali sme Miloslava Olejára, kandidáta na post primátora mesta Bardejov

 

 

Jednoznačne najväčším problémom je postupné vyľudňovanie nášho mesta. Bardejovčania sa stávajú turistami vo vlastnom meste. Za posledných 20 rokov z Bardejova odišlo viac ako 4000 ľudí. Zároveň je to výpadok príjmu mesta z podielových daní takmer 2 mil. eur, ktoré mestu chýbajú na mnohé projekty pre Bardejovčanov. Je to problém, ktorý zažívajú mnohé Bardejovské rodiny, ktoré poznajú svoje deti, či vnúčatá už len z telefonátov z cudziny, či iných miest a regiónov Slovenska. Bardejov zaspal posledné vyše dve desaťročia.

 

 

Chýba nám v Bardejove lepšia kvalifikovaná práca s primeraným ohodnotením, je tu nedostatok dostupného bývania, Bardejov nepodporuje nijako mladé rodiny pri ich bývaní a ceny nehnuteľností rastú raketovo, ale platy nie. A chýba nám tu rovnosť príležitostí, aby každý Bardejovčan vedel, že keď sa tu chce uplatniť, či postaviť si svoj dom, vybaviť bežné veci v meste, nepotrebuje na to známosti. Jednoducho všetci sme si rovní, ale niektorí rovnejší v Bardejove a vedia vybaviť to, či ono rýchlejšie ako bežný Bardejovčan. Poznám to zo svojej praxe architekta.

 

Informovanie mesta, zapájanie Bardejovčanov do toho, aké mesto chceme mať, môžeme mať a budeme mať, väčšia transparentnosť narábania s peniazmi nás občanov – čiže s príjmami mesta, zaujímanie sa o bežných ľudí viac, ako len raz za štyri roky pri voľbách. Aby každý cítil, že ma v meste rovnaké príležitosti a nikto si nemusel hľadať chodníčky a vybavovačov pri riešení vecí na meste.

 

Ďalším problémom je, že nie sme dostatočne pripravený na zlé časy, ktoré nás čakajú. Či je to inflácia a zdražovanie, medzinárodná nestabilita u susedov, energetická kríza. Keď bolo hojne, stavali sme mestské hradby a múry.

 

Je však potrebné sa pripraviť aj na ťažké časy. Nemalým problémom je aj málo koncepčný prístup k územnému rozvoju mesta, ktorý sa prejavuje aj tým, že sme sa zbavili voľných plôch. Tieto nám teraz chýbajú, keď rozmýšľame o tom, kde stavať nové byty.

 

 

Medzi výhody mesta určite patrí história mesta a súvisiaci potenciál. Veľkou výhodou sú tiež šikovní a vzdelaní ľudia. Ja by som im však chcel dať dostatočný dôvod, aby v meste ostávali alebo sa vracali po štúdiách a pracovných skúsenostiach späť do Bardejova. Aby Bardejovčania prispievali k lepším mestám nielen po svete, ale aj doma, vo svojom rodisku. Aby videli lepšiu budúcnosť práve doma, nielen v cudzine.

 

 

Absolútna väčšina pracovníkov na mestskom úrade a v organizáciách mesta robí všetko preto, aby slúžili občanom najlepšie ako môžu. Cením si ich prácu a ďakujem im, že je mesto tam kde je. Často si za súčasný stav mesta berie kredit len vedenie mesta, čo je nefér. Za tým však stojí množstvo práce mnohých pracovníkov úradu a mestských podnikov. Na celkovú kvalitu služieb občanom však majú vplyv vedúci oddelení.

 

Aký príklad dáva vedenie mesta svojím pracovníkom a ako si váži ich prácu? Je verejným tajomstvom, že sa nájde na úrade aj vedúci, ktorý má problém s alkoholom. Tieto veci by sa vo fungujúcom úrade nemali tolerovať. Určite je potrebná zmena nastavenia prístupu vedenia mesta, aby sme občana vnímali ako nášho „zákazníka“, ktorému slúžime.

 

Vedenie mesta by malo načúvať občanom a zisťovať, ktoré oblasti kontaktu s občanom je možné zlepšiť pri vybavovaní žiadostí. Bardejov je v zozname UNESCO, v poslednom čase je zo strany štátu problém s financovaním, resp. prispievaním na údržbu historického jadra mesta.

 

 

Rozhodnutie Národnej rady zastaviť financovanie miest zapísaných na zozname UNESCO bolo podľa mňa nešťastné. Peniaze boli určené predovšetkým na obnovu pamiatok. Otázka je však aj to, či obnovovaním hradieb sme dosiahli ekonomický efekt týchto investícii do pamiatok.

 

 

Napriek tomu verím, že tento príspevok mestám ako je Levoča, Banská Štiavnica a Bardejov bude obnovený. Do tej doby bude potrebné nachádzať iné peniaze na obnovu pamiatok. Či už z grantovej schémy ministerstvá kultúry, alebo iných grantov a fondov.

 

Zároveň si treba hľadať spôsoby, ako si vytvárať vlastné zdroje na obnovu mesta. Bardejov by mal byť dostatočne ekonomický silný, tak ako to bolo v histórii, aby nebol odkázaný na externé zdroje. Nesmieme však zabúdať investovať aj do okrajových častí mesta a sídlisk, kde žijú Bardejovčania a nielen do turisticky atraktívnych lokalít.

 

 

Turistický ruch je niečo, na čom je v niektorých mestách založená ekonomika samosprávy. V Bardejove sa na plné využite tohto potenciálu ešte len čaká. Uvediem pre porovnanie, susedná Krynica vyberie na poplatku za nocľah počas roka 1.5 mil Eur. Bardejov rádovo iba 200-tisíc eur. Už tu vidíme značnú disproporciu. Krynica je pritom iba kúpeľným mesto. Bardejov má aj kúpele, aj historické jadro zapísané v UNESCO. Krynica je viac ako o polovicu menšie mesto ako Bardejov.

 

Niekde teda robí chybu vedenie nášho mesta. Turistov tu prilákajú hlavne atrakcie a zážitky. Tie treba turistom pripraviť a dodať. Potrebujeme zvýšiť kapacitu hotelov. Určite je potrebné obnoviť hotel Republika a stavať ďalšie. Turizmus funguje tak, že niekto navštívi Bardejov a vráti sa na budúci rok, alebo povie svojím známym o svojich zážitkoch a oni prídu tiež.

 

Mesto by mohlo profitovať aj na takzvanej kongresovej turistike. Organizácia podujatí na dva až tri dni. Určite vieme zvýšiť záujem o mesto aj cielenou reklamou v okolitých turistických centrách, ale aj na sociálnych sieťach. Turista sa tu musí cítiť ako kráľ. A potom vie v Bardejove nechať aj svoje peniaze, nielen ho navštíviť na pár hodín, dať si na námestí kávu a potom odísť.

 

 

V súčasnosti má mesto cez mestskú spoločnosť Bardterm zmluvu na dodávku tepla z kogeneračnej jednotky, ktorá spaľuje drevný odpad. O tom, že sa tam spaľoval len drevný odpad, boli v minulosti podľa mňa oprávnené pochybnosti.

 

Výhrady mám aj k tomu, že kogeneračná jednotka mi príde predimenzovaná na možnosti drevného odpadu produkovaného v miestnych podnikoch a okolitých lesoch. Taktiež produkuje určité znečistenie ovzdušia, ktoré dýchajú Bardejovčania.

 

Už skôr som kritizoval, že tento zdroj energie nie je v rukách mesta, závisíme na dodávku energie od súkromnej spoločnosti a zároveň musím udržiavať vlastné kotolne, kde nevieme investovať do moderných technológii, pretože zisk ostáva práve v súkromnej spoločnosti Teo Energy. Je to výhodné pre súkromnú spoločnosť, ale nie pre Bardejovčanov. Budúcnosť dodávky energie na vykurovanie v Bardejove vidím aj v iných zdrojoch, ktoré majú byť jednoznačne vo vlastníctve mesta.

 

Nie každé geologické podložie je vhodné na využitie geotermálnej energie. Potrebné je uvažovať o všetkých alternatívach obnoviteľných zdrojov energie, tak aby z toho mal čo najväčší benefit koncový občan, čiže Bardejovčan, ktorý tu energiu kupuje, nie súkromné spoločnosti so svojimi kontaktmi. Mojím cieľom je, aby Bardejov bol energetický sebestačný s diverzifikovanými zdrojmi energie, ktoré nebudú ťahať peniaze z vreciek Bardejovčanov do súkromných rúk.

 

 

Kvalifikovaná práca s primeraným ohodnotením v Bardejove určite chýba. Je dôležitá preto, aby muži neodchádzali za prácou preč a aby rodiny ostávali pokope. V našom programe sa tejto problematike pozorne venujeme. Možností, ako zvýšiť uplatnenie v Bardejove sú. Nielen podpora turizmu je jedna z možností, ktorú je potrebné využiť.

 

Turizmus prináša zamestnanie ľuďom pri ubytovaní, stravovaní, doprave, atrakciách a na to všetko sa viažu ďalšie pridružené zamestnania. Ďalšími možnosťami zvýšenia uplatnenie v meste, je pomoc začínajúcim podnikateľom, cestou vytvárania podmienok pre nich, odbúravaním byrokracie a pomocou pri naštartovaní podnikania. Pripravenie podmienok pre zahraničných investorov. Dám príklad, ktorý sa nám momentálne núka, ako regiónu na východe Slovenska.

 

Mnoho zahraničných investorov, ktorí boli na Ukrajine, hľadajú možnosti na východe Slovenska. Lebo je to najbližšie na presťahovanie prevádzok. Ich neláka lacná pracovná sila, ale práve stabilita prostredia, menšia korupcia, kvalifikovaní ľudia so vzdelaním. Slovensko vie konkurovať aj inak, ako len lacnou pracovnou silou. Možností a iniciatív je veľa, len netreba mať k tomu alibistický prístup, že samospráva nerieši zamestnanosť. Netreba hľadať výhovorky, ako to nejde, ale cesty, ako to môže ísť a pôjde.

 

 

Šport v meste poznám aj ako tréner mládeže basketbalistiek. Šport jednoznačne patrí k mestu a aj jeho podpora. A je dôležitý pre zdravý vývoj detí. Potrebujeme podporovať veľké, aj malé športové kluby v meste. Bardejov prežíval v minulosti časy, keď šport v meste rozkvital. Rád by som nadviazal na túto tradíciu. Začína sa to s prácou s mládežou.

 

Preto si vážim všetkých, ktorí v Bardejove chcú a pracujú s mládežou v športe. Je smutné, že v Bardejove už nemáme žiaden vrcholový šport. Donedávna sme sa mohli pýšiť slovenskou špičkou v ženskom futbale. Napriek dlhodobo dobrým výsledkom, ženský futbal nebol do súťaže znovu prihlásený. Naopak, mužský futbal zostúpil v tomto roku z druhej do tretej ligy. Nie je to dobrá vizitka mesta. Potrebujeme vrátiť futbal tam, kde patrí, ale dať príležitosť aj iným športom a miestnym športovcom.

 

Systémová zmena by mala byť o jasnom a transparentnom nastavení financovania športu v meste. Kde bude každý športový klub dopredu vedieť kritériá, na základe ktorých sa prideľujú peniaze. Za prácou s mládežou, za veľkosť klubu, za výsledky, ktoré dosiahne, napríklad v prípade jednotlivcov. A peniaze by sa mali prideľovať podľa jasných kritérií nielen politikmi mesta, ale aj obyvateľmi a športovými klubmi podľa pravidiel, ktoré budú férové ku každému jednotlivcovi, klubu, či druhu športu.

(20:06, Objednávateľ: Ing. arch. Miloslav Olejár, Dlhý rad 25, 085 01 Bardejov. Dodávateľ: AHOJ MEDIA s.r.o., Slovenská 1, 085 01 Bardejov. IČO: 53092503)