Neočkovať sa je ako ruská ruleta, hovoria lekári z vakcinačného centra šačianskej nemocnice

1476x
19. November 2021
Lekári Zdeněk a Adriána Jarolímkovci sú denne konfrontovaní pandémiou koronavírusu
Zdeněk (vľavo), Adriána (vedľa neho). Foto: Nemocnica Košice - Šaca
 
Denne sú konfrontovaní pandémiou koronavírusu, jej následkami, smutnými ľudskými príbehmi a strachom. Manželia a lekári Zdeněk a Adriána Jarolímkovci, ktorí očkujú záujemcov vo Vakcinačnom centre Nemocnice Košice-Šaca na Poliklinike VA U. S. Steel v rozhovore pre šačiansku nemocnicu porozprávali o svojich skúsenostiach a zároveň sprostredkovali posolstvo pre ľudí, ktorí majú obavy z očkovania.
 
Kedy ste začali s očkovaním vo vakcinačnom centre?
 
Adriána: Aktívne participovať na vakcinácii bežných občanov sme začali niekedy v polovici marca 2021. Prvé očkovania našich zamestnancov sme ale už mali za sebou. Bolo to vzrušujúce obdobie. Všetci sme túto vakcínu netrpezlivo očakávali. Celé sviatky sme strávili študovaním rôznych článkov, vyjadrení odborných spoločností - domácich aj zahraničných. Pozerali sme všetky webináre, ktoré sa touto témou zaoberali. Po nociach sme čítali diskusné fóra a študovali. Vakcíny so sebou niesli akýsi prísľub lepších zajtrajškov a my sme sa ich nevedeli dočkať.
 
Zdeněk: Ja si pamätám, ako sme sa dozvedeli, že v našej nemocnici bude k dispozícii očkovacia látka Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech. Po dlhom študovaní mal nastať konečne ten deň D. Musím sa priznať, že sme toho v noci, od nervozity, veľa nenaspali. Prvých pár pacientov bolo náročných, no potom to všetko „šľapalo ako hodinky.“ Musím povedať, že bežný človek si pravdepodobne neuvedomuje, koľko námahy a aké množstvo ľudí stojí za rozbehnutím takéhoto projektu. Týmto by som chcel vyzdvihnúť prácu nielen našich pani sestričiek a vedenia spoločnosti, ale najmä informatikov a technickú podporu, bez ktorých by sme vakcinačné centrum nikdy nemohli rozbehnúť.
 
 
Aké boli vaše prvé skúsenosti po pár dňoch, odkedy sa začalo očkovať?
 
Adriána: Naše prvotné nadšenie sa začalo premieňať na zúfalstvo z nedostatku vakcín. Boli presne stanovené kritériá a počty ľudí, ktorým sme ich mohli poskytnúť a ktorí museli čakať, kým na nich príde rada. Prichádzalo veľké množstvo starších občanov, ktorí nám so smútkom a slzami v očiach rozprávali o svojich manželoch, manželkách, kamarátoch, susedoch a dokonca ich deťoch, ktoré sa vakcíny už nedožili a zomreli na následky ochorenia COVID-19. Nikdy nezabudnem na milého staršieho pána, ktorý sa nám z ničoho nič rozplakal a povedal, že pred týždňom pochoval manželku, ktorá v nemocnici boj s touto zákernou chorobou prehrala.
 
Z vášho pohľadu, prečo je očkovanie prínosom?
 
Zdeněk: Každý občan by si mal uvedomiť, že kapacity našich nemocníc a hlavne akútnych lôžok nie sú nafukovacie. Ak sa niekto dobrovoľne rozhodne neočkovať sa, berie na seba dobrovoľne riziko ťažkého priebehu a s ním spojenú hospitalizáciu na jednom z našich reprofilizovaných oddelení. Tieto reprofilizované oddelenia sú už teraz naplnené a opäť sa dostávame do situácie, kedy pacienti v ťažkých stavoch s potrebou high flow oxygenoterapie alebo umelej pľúcnej ventilácie prevyšujú kapacity našich prístrojov. Neočkovať sa je ako „ruská ruleta“ a nikdy neviete, kedy vás vaše rozhodnutie dobehne.
 
Adriána: Na vymenovanie prínosov očkovania ako takého by sme tu boli, pravdepodobne, ešte veľmi dlhú dobu. Stále musíme mať na pamäti, že vďaka nemu naše deti neumierajú a nemajú trvalé následky po ochoreniach ako čierny kašeľ, osýpky, poliomyelitída (pozn. prenosná detská obrna) a iné. Naša pamäť je ale príliš krátka a získali sme akýsi falošný pocit bezpečia a myslíme si, že tieto ochorenia pre nás nepredstavujú žiadne riziko. A tak posledné roky vidíme opätovný nárast počtu ochorení, ktoré sme povinným očkovaním takmer úplne eradikovali. V dnešnej dobe, bohužiaľ, krik pár pomýlených ľudí dokáže prehlušiť všetky rozumné argumenty a prínosy, ktoré pozorujeme na našej spoločnosti, a tak sa rútime do dôb, kedy boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšími príčinami smrti človeka infekčné choroby.
 
 
 
Čoho sa ľudia najviac obávajú pred podaním vakcíny?
 
Zdeněk: Je to hlavne strach z neznáma. Ľudia sa obávajú závažných vedľajších účinkov vakcín, väčšinou ich ani konkrétne nevedia definovať. Starší občania sa obávajú zhoršenia chronických ochorení, no práve kvôli ich ochoreniam majú vysokú šancu, že ochorenie COVID-19 u nich bude prebiehať ťažšie, a tak práve preto boli a sú prednostne očkovaní. Mladšie vekové kategórie sa obávajú o poruchy plodnosti, neskorých následkov očkovania a iných rôznych vecí, ktoré sa dočítali na internete. Žiadna z týchto obáv sa ale nezakladá na reálnom podklade. Ovládanie ľudí strachom a podnecovať v nich nenávisť a agresivitu nie je fenoménom dnešnej doby. Bolo to s nami od nepamäti. No dnešný svet sociálnych sietí to doviedol do dokonalosti.
 
Stretávate sa aj so závažnejšími reakciami tela na očkovanie?
 
Zdeněk: So závažnými reakciami po očkovaní sme sa nestretli. Je bežné čakať po očkovaní bolesti v oblasti vpichu, malátnosť, u niekoho sa môžu na deň až dva objaviť teploty. Nie je to ale nič v porovnaní s tým, akú ochranu nám táto vakcína poskytuje.
 
Spomínate si aj na nejakú úsmevnú príhodu z vakcinačného centra?
 
Adriána: Naposledy mi do ordinácie vkráčala, vlastne vletela, 93-ročná pani, ktorá sa svižne vyzliekla, nastavila ramienko a poháňala nás so slovami, že toho ešte musí na dvore veľa stihnúť a nech jej teda tú tretiu dávku vpichneme. Po zaočkovaní z ordinácie odkráčala takým svižným krokom, že jej jej vnučka ledva stačila. Je úžasné vidieť vitálnosť aj v takom veku. Veľa mladých by si od tejto pani mohlo brať príklad.
 
Napadne vám aj nejaký pacientsky príbeh, na ktorý by ste chceli upozorniť?
 
Adriána: Ja, osobne, by som asi chcela najviac upozorniť a apelovať na ľudí, aby v dnešnej ťažkej dobe neboli na seba zlí a snažili sa pomáhať si navzájom. Príkladom nám môžu slúžiť dve situácie, ktoré som v našom vakcinačnom centre zažila. Prvým bol postarší pán po deväťdesiatke, ktorého rodina odmietla priniesť do očkovacieho centra, pretože neveria očkovaniu. Starý pán vstával skoro ráno, aby sa k nám po niekoľkých hodinách strávených v autobusoch a na staniciach konečne dostal. Opačným prípadom bol pán, ktorý si v práci zobral dva dni voľna a priviezol na očkovanie všetkých svojich starších príbuzných, ktorí by sa za normálnych okolnosti nedokázali sami na očkovanie prepraviť.
 
 
Prečo ste sa vy osobne dali zaočkovať?
 
Adriána: Od začiatku bol mojím hlavným dôvodom rešpekt z ochorenia COVID-19. V nemocnici som každý deň naživo videla nevyspytateľnosť ochorenia, ako rýchlo a nemilosrdne vie útočiť. A vzhľadom na fakt, že sme sa obaja s manželom stretávali denne s covid pozitívnymi pacientmi, sme nechceli riskovať svoje zdravie alebo zdravie našich príbuzných. Musím ale povedať, že sme sa do toho nevrhli bez premýšľania. Problematikou očkovania a vakcín samotných sme sa zaoberali a vzali sme to zodpovedne. Preštudovali sme všetky v tej dobe dostupné odborné články a vyjadrenia odborníkov v danej oblasti. Nakoniec sme sa bez strachu zaočkovali a taktiež potom celá naša rodina.
 
Zdeněk: Obaja pracujeme v rizikovom prostredí. To bol prvý z dôvodov, ktorý ma viedol k očkovaniu. Nebol ale jediný. Žijeme vo vyspelej spoločnosti, ktorá vďačí za svoju terajšiu podobu hlavne vede a výskumu. Rovnakej vede a výskumu, vďaka ktorým sme dokázali vyvinúť vakcíny a zbaviť sa početných infekčných ochorení, ktoré sužovali ľudstvo. Prečo im nedokážeme všetci dôverovať aj v tejto situácii?
 
Čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorí očkovanie odkladajú alebo stále váhajú, či ho absolvovať?
 
Adriána: Aby nám dôverovali. Problematika očkovania je naozaj veľmi zložitá a argumenty proti očkovaniu, hocijako logické sa na prvý pohľad zdajú, nedokáže bežný laik tak ľahko kriticky zhodnotiť a posúdiť ich pravdivosť či nepravdivosť. K tomu sa pridajú dve-tri „zaručene pravdivé“ príhody suseda z vedľajšej ulice, pár „zaručene overených“ viet na sociálnych sieťach, ktoré odhaľujú sprisahania páchané na bežných ľuďoch, a semienko pochybností je zasiate. To je pravidelne zalievané strachom šíreným na sociálnych sieťach. Najradšej by som si s týmito ľuďmi sadla a v pokoji by som im problematiku očkovania vysvetlila. Ukázala im, že sa nemajú čoho báť a fakt, že sa takýmto efektívnym spôsobom dokážeme brániť, je fantastický. Žiaľ, toto ale nie je možné, a tak mi zostáva iba apelovať, aby nám dôverovali a dobre si overovali informácie, ktoré sa k nim dostanú.
 
Zdeněk: Obaja sa s týmto fenoménom stretávame dennodenne. Pacienti na moju otázku, čoho sa vlastne konkrétne boja, odpovedajú, že vlastne ani nevedia, prípadne sa obávajú nežiadúcich účinkov vakcíny. Ale nežiadúce účinky dobre poznáme a poznáme aj ich frekvenciu, s akou sa objavujú. Ale pokiaľ ja vírus SARS-CoV-2 laicky povedané nechytím a nezistím, aký vplyv to môže mať na moje zdravie a zdravie ľudí, s ktorými zdieľam spoločnú domácnosť, s ktorými sa navštevujeme, je predčasné vyjadrovať sa o tejto chorobe ako o ľahkej viróze. Nikto dopredu nevieme povedať, aký ťažký priebeh tejto choroby budeme mať. A ak ľudí desí viac predstava ľahko zvýšenej teploty a bolesť ramena po dobu dvoch dní a nedesia sa predstavy preplnenej nemocnice, dusiacich sa ľudí, ktorým už nikto nedokáže pomôcť, potom už naozaj neviem, čo dodať.
(15:12, red, Nemocnica Košice – Šaca)
Diskusia
Pridať komentár