V Zborove vzdali úctu politickým väzenkyniam

1992x
26. Júl 2021
Na ich počesť odhalili pamätnú tabuľu
Po posviacke pamätnej tabule sa k prítomným prihovoril páter Hilár Jozef Štefurik a rozpovedal životných príbeh Márie Štefurikovej 
 
V kalendári bol 2. december 1953 a do Zborova prichádzal nový kňaz. Príslušníci štátnej bezpečnosti to vedeli a pred Zborovom zastavili jeho auto a zobrali ho do Bardejova. Nikto nevedel, čo sa stalo, ale všetko to videla rodina, ktorá bývala na začiatku Zborova a dali to na známosť ostatným Zborovčanom, aj vtedajšiemu pánovi farárovi a vo farnosti začal veľký rozruch. Keďže sa nikto nevedel dopátrať vysvetlenia, 9. decembra sa ženy rozhodli, že pôjdu protestovať do Bardejova. Podľa výpovede jednej zo žien, bolo ich okolo 100 a autobusmi išli do Dlhej Lúky a potom peši do Bardejova.
 
Pokračovanie rozprávania pátra Hilára Jozefa Štefurika, jedného zo synov Márie Štefurikovej
 
Keď prišli na vtedajšie ONV nikoho tam nenašli, lebo sa už dozvedeli, že sa tam chystá protest a tak tam prišla robiť poriadky polícia. Začali sa vypytovať na mená, odkiaľ sú, čo tam chcú a tak podobne. Štyri zborovské ženy, ktoré sa odvážili pýtať na osud kňaza a postavili sa vtedajšiemu režimu na odpor, boli odsúdené a uväznené za protest proti uväzneniu kaplána Františka Majančíka.
 
Boli to pani Mária Štefuriková, rod. Kozáková, jej sestra Anna Kozáková, Veronika Semanová, rod. Šaryová a Margita Greškovičová. Podľa súdu sa dopustili násilia proti verejným činiteľom, poburovaniu voči republike a nepriateľstva voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Odsúdené ženy podali voči rozsudku protest do Prahy na Pankrác a išli tam osobne.
 
Pani Štefurikovej, vtedy 30 ročnej matke troch malých detí (7 ročné, 5 ročné a 2 ročné), znížili trest na jeden rok a odsedela si ho vo väzniciach v Prešove a v Košiciach. Dva mesiace prežila na samotke a hoci zažívala šikanu a neľudské podmienky, stále mala útechu vo svojej hlbokej viere. Keď k nej prišiel na návštevu manžel s malými deťmi, zaviazali jej oči, aby ich nevidela.
 
Niekedy pracovala v práčovni, niekedy v kuchyni. Na slobodu sa dostala po necelom roku v marci 1955. Keď prišla domov, dve staršie deti sa tešili, avšak najmladšia dcérka, ktorá mala v čase jej zadržania iba dva roky, ju nespoznala. Neskôr sa jej narodilo ešte päť detí a dvaja z mladších synov aj naplnili jej túžbu po tom, aby sa niektorí z nich stal kňazom. Mária Štefuriková zomrela 28. novembra 2019 ako najstaršia politická väzenkyňa vo veku 96 rokov.
 
 
 
Historický deň pre Zborov
 
Farnosť Zborov v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska sa rozhodla uctiť si pamiatku týchto obetavých zborovských žien a na ich počesť odhaliť pamätnú tabuľu. Plány odhalenia pamätnej tabule v októbri 2020, za účasti poslednej žijúcej z väznených žien pani Anny Kozákovej, prekazila pandémia koronavírusu. Situácia sa našťastie zlepšila a historický deň odhalenia pamätnej tabule nastal v nedeľu 25. júla .2021, ktorého sa však už pani Anna Kozáková nedožila. Vo veku 95 rokov zomrela dňa 20. júna 2021 ako najstaršia politická väzenkyňa na Slovensku.
 
Začali slávnostnou svätou omšou
 
Nedeľný deň sa začal slávnostnou odpustovou svätou omšou pri príležitosti sviatku svätej Margity Antiochijskej, patrónky farnosti, aj obce Zborov. Slávnostný sprievod vchádzal do kostola za spevu piesne o svätej Margite v podaní Matičného spevokolu Zborovčan. Hlavným celebrantom slávnosti bol dekan bardejovského dekanátu Marek Kreheľ.
 
Spoločenstvo ostaných kňazov tvoril duchovný otec Kamil Jankech, páter Hilár Jozef Štefurik, duchovný otec Pavol Štefurik a pán farár zborovskej farnosti Peter Novák. Na slávnostnej svätej omši boli prítomní aj zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska - Peter Sandtner (predseda KPVS), pani Beáta Ivanová (predsedníčka oblastnej organizácie Bardejov) a Pavol Dečo (predseda oblastnej organizácie Košice).
 
 
 
Kazateľ Pavol Štefurik v homílii poukázal na mučeníctvo sv. Margity Antiochijskej v 3. storočí a na mučeníctvo ľudí v dnešnej dobe. Novodobí mučeníci trpia fyzicky, psychicky, aj duševne. No nie sú to len takí, o ktorých vieme, ale mnohí trpia v tichosti. Z krvi mučeníkov, ktorí trpeli pre vieru a z lásky ku Kristovi, vyrastala obrovská sila Cirkvi. A tak ako pretrvávala viera mučeníkov, ktorých svedectvo siaha až do dnešných čias, majú byť aj naše životy posilou pre pohanstvo, ktoré preniká do tejto doby.
 
Úcta štyrom zborovským ženám
 
V závere svätej omše sa sprievod veriacich odobral k budove fary, na ktorej bola duchovným otcom Petrom Novákom a predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska Petrom Sandtnerom, odhalená pamätná tabuľa na počesť štyroch zborovských žien, ktoré boli väznené pre kaplána Františka Majančíka.
 
Po posviacke odhalenej pamätnej tabule sa k prítomným prihovoril páter Hilár Jozef Štefurik a rozpovedal životných príbeh Márie Štefurikovej, ktorá svojim utrpením a pevnosťou vo viere, môže byť príkladom pre nás všetkých. Prečítal aj list, ktorý zaslal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel rodine Štefurikovej a vyjadril v ňom úprimnú sústrasť nad stratou pani Anny Kozákovej.
 
 
 
V liste ďalej spomínal, že pani Anna Kozáková, bola ako ich krstná mama, väzenkyňou svedomia. Stála za svojimi hodnotami aj za cenu prenasledovania, väzenia, sociálneho vylúčenia, či odvrhnutia od rodiny. Napriek tomu sa nikdy nevzdala a nepodľahla komunistickému režimu a jeho tlaku. Je výnimočnou inšpiráciou pre mladých ľudí, aby si vážili hodnoty demokracie a slobody.
 
Pamätajme na živé odkazy predkov
 
Po príhovoroch pána Petra Sandtnera a pána dekana Mareka Kreheľa duchovný otec Peter Novák po záverečnom požehnaní pozval všetkých prítomných na farský dvor k nedeľnému obedu, ktorý pripravili kurátori a o sladké pochutiny sa postarali šikovné zborovské ženy. Nech sa táto nedeľa nestane len ďalším kúskom minulosti, na ktorý sa zabudne.
 
Nech o nej nesvedčia len postavené sochy, či odhalené tabule. Rozprávajme o takýchto udalostiach v školách, v rodinách, aby ľudia mladej generácie vedeli o histórii a živote vo svojej obci, či meste a stali sa tak živým odkazom našich predkov, na ktorý sa nikdy nezabudne.
(8:37,V. Bodíková)
 
Diskusia
Pridať komentár