Ján Buchala z Hrabovca je už vyše 50 rokov neodmysliteľnou súčasťou omší v miestnom kostole

7400x
22. Jún 2021
Kantor so skromnosťou v srdci a dobráckym výrazom v tvári
 
Dámy a páni, určite ste sa už stretli s ľuďmi, ktorí Vás zaujali tým, čo vo svojom živote dokázali. Sú to ľudia, ktorí už majú niečo v živote „odskákané, odpinkané“. Často sú to nenápadní jednotlivci, ktorí o svetskú slávu či mediálnu pozornosť vôbec nestoja, nemajú zriadený účet na sociálnych sieťach, ale svojou unikátnou činnosťou už desaťročia obetavo slúžia svojej komunite.
 
Bez takýchto (ne)obyčajných ľudí by daná komunita veľa strácala. Je prinajmenšom slušné, ak sa týmto vzácnym ľuďom raz za čas vyjadrí naša úcta, rešpekt a poďakovanie.
 
V tejto chvíli by som rád upriamil Vašu pozornosť na človeka presne z takejto kategórie. Pán Ján Buchala z obce Hrabovec v okrese Bardejov je zaujímavým fenoménom, ktorý vzbudzuje uznanie. Tento skromný chlap s dobráckym výrazom v tvári už 53 rokov svojou hudbou, svojím spevom slúži ako kantor v miestnom Farskom kostole sv. Jozefa. Neuveriteľné číslo, z ktorého vyplýva veľká obeta a vytrvalosť! Trošku som sa s týmto vzácnym pánom porozprával.
 
Za organ v kostole si sadol ako 25-ročný
 
Tento hrabovecký rodák sa narodil v r. 1943, teda počas 2. svetovej vojny. Vyučil sa za automechanika v Prešove, celý svoj pracovný život strávil ako robotník v Bardejove. Na otázku, ako dlho už pôsobí ako kantor, odpovedal svojsky: „... ta jak prišľi Rusi na tankoch, ta od ftedi.“
 
 
Teda v r. 1968 si sadol za organ v Hrabovci (mal vtedy 25 rokov) a sedí za ním do dnešného dňa. Ján Buchala vychoval s manželkou Jolanou 5 detí, čo si určite vyžadovalo svoj čas, energiu a nasadenie. Popri práci sa doma aj gazdovalo. „Uja Buchalu“ sme videli a často aj vidíme vo svojom „majoriku“, keď ochotne posadí, oborie či vyorie ľuďom zemiaky. Navyše, dlhé roky pôsobil ako svadbový muzikant. S úsmevom spomína, ako zo svadby išiel rovno za organ, nevyspatý s vyspievaným hlasom po celej noci. Ak si predstavíme všetky tieto stránky jedného muža – manžela - otca – starého otca - robotníka – hudobníka - kantora, určite sa p. Buchala nenudil. Jednoducho na to nemal čas.
 
Slúžil aj vo filiálkach
 
Z hlavnej cesty v Hrabovci po vchod do kostola je presne 100 schodov. 101. krok je už vstupným krokom do nášho farského kostola, ktorý je najvyšší architektonický bod v obci. P. Buchala musel zdolať tieto schody za každého počasia, za každého zdravotného stavu počas obdobia 53 rokov takmer denne. Isté roky slúžil ako kantor aj vo filiálkach farnosti Hrabovec (Komárov, Poliakovce), čiže napríklad v konkrétnu nedeľu alebo počas konkrétnemu sviatku odohral a odspieval 3 omše po sebe.
 
 
 
Pán Buchala si aj zaspomínal, ako mu komunisti vo funkciách vytýkali jeho kantorské pôsobenie pred rokom 1989. Po ideologickej stránke to bol v tých časoch problém. Mladší čitatelia asi len ťažko pochopia fakt, že musel mať „povolenie z podniku“, ktoré mu umožňovalo hrať v kostole popri svojom štátnom zamestnaní. Námestník štátneho podniku si ho aj predvolal „na koberček“ kvôli tomuto ideologicky nevhodnému povolaniu kantora. Za svojej éry kantora sa vo farnosti Hrabovec vystriedali viacerí kňazi (vdp. Ján Minarčík, vdp. Kamil Jankech, vdp. Andrej Štroncer, vdp. Ján Biroš, vdp. Pavol Palša, vdp. Jozef Halčák, vdp. Marián Fencák, vdp. Jozef Haľko). Kňazi prichádzali a odchádzali, kantor bol/je stále ten istý.
 
Pán Buchala za 53 rokov aktívneho hrania hral mnohým veriacim z našej obce/farnosti na ich krste, prvom svätom prijímaní, birmovke, svadbe, pri krste ich detí, na svadbe ich detí ..., ale ako to v živote býva, aj na pohrebe.
 
Malý veľký človek
 
Tento krátky profil o malom – veľkom človeku nemá ambíciu byť vedeckou prácou o dlhoročnej kariére hraboveckého kantora. Je to len ľudské poďakovanie zo strany nás, veriacich z obce/farnosti Hrabovec, tomuto charizmatickému človeku za jeho 53 rokov obetavej služby. Keď som sa ho spýtal, či chce, aby som uverejnil o ňom článok, povedal mi skromne: „Ňemuśi to byc, už jak chceš, no ... ja ňerad śe tak ukazujem ...“.
 
 
Pán Buchala, my, veriaci farnosti Hrabovec, tvrdíme, že „muśi to byc“ a chceme Vám veľmi pekne poďakovať za obetu, ktorú ste počas toľkých rokov prinášali a stále prinášate na úkor svojho voľného času či vlastného zdravia. Bez Vás by atmosféra na omšiach bola iná, ste súčasťou kultúrneho a duchovného koloritu našej obce i celej farnosti Hrabovec. Určite je na Vás Vaša rodina právom hrdá! „O ľudí sa treba zaujímať, kým žijú. Nie im potom nosiť kvety na hrob.“ (Marián Varga).
 
Práve preto Vám teraz venujeme tento krátky článok. Prajeme Vám veľa zdravia a síl do osobného, rodinného i kantorského života. Určite máte aj Vy, milí čitatelia, vo svojom okolí podobných malých – veľkých ľudí, skutočné celebrity, ktoré majú nezastupiteľné miesto vo Vašej komunite. Sú to vzory, zaslúžilí jedinci, ktorí niečo v živote dokázali v rôznych oblastiach života spoločnosti. Neváhajte, dajte o nich vedieť. Minimálne preto, že títo skromní ľudia si zaslúžia našu pozornosť. A určite aj preto, že svojím životom dokážu inšpirovať ostatných ... – presne ako pán Ján Buchala z Hrabovca, ktorému sme venovali tento text.
(13:05, J. Šoltés ml.)
Diskusia
Pridať komentár