Bardejovský salezián Marián Ondriáš o jeho živote v stredisku

3419x
16. Október 2020
Pôsobenie na sídlisku Vinbarg i na Poštárke
Pochádza z dedinky Žitavany 
 
Salezián Marián Ondriáš sa dostal do Bardejova opäť. Niečo o tom, čo všetko ho sprevádzalo v jeho saleziánskom živote, a aká je jeho súčasná úloha v našom saleziánskom stredisku, vám ponúkame v tomto rozhovore.
 
Ahoj, Jašo, aj keď v Bardejove nie si nováčikom, predsa by si nám na začiatok mohol povedať niečo o sebe.
 
Pochádzam z dedinky Žitavany, ktorá sa nachádza v okrese Zlaté Moravce. Z Bardejova som odišiel 16.7 2009 o 20:00. Viezol ma o. Teodor a pristál som na Luníku IX. Tam som prežil 9 dobrodružných rokov, čo bola pre mňa dokonalá škola života. Posledné dva roky som prežil v Novej Dubnici, kde ma poslali na oddych a dobre mi to padlo. Do Bardejova som sa tešil.
 
Aká bola Tvoja cesta k saleziánom? Čo Ťa oslovilo na saleziánskom štýle?
 
Ešte za totality som sa dostal k jednému saleziánovi (Július Obonya) a bolo to pre mňa naplnenie akejsi nepochopiteľnej túžby patriť Pánu Bohu a byť medzi mladými. Vlastne som sa dostal k saleziánom pre mňa zvláštnym spôsobom, tak čudne, podľa mňa to chcel Pán Boh. Moje cesty viedol On.
 
Ktoré saleziánske strediská boli doteraz Tvojím pôsobiskom?
 
Ako kandidát som prežil 7 mesiacov v Trnave. Potom som absolvoval noviciát v Poprade. Po noviciáte sme študovali v Žiline. Ako asistent som sa ocitol v Michalovciach. Teológiu som absolvoval v Banskej Bystrici. Ako novokňaz – teda učiť sa slúžiť sv. omšu, som začínal opäť v Michalovciach. V rozvíjaní svojich zručností som pokračoval v Bardejove na Poštárke. Vysoká škola života ma zastihla v Košiciach na Luníku IX. V Novej Dubnici som absolvoval „relaxcentrum“. A teraz som znova v Bardejove na Poštárke.
 
Ako vnímaš návrat do staronového prostredia v Bardejove?
 
Ako niečo, čo poznáš, ale sú to len budovy, lebo ľudia sa menia. Všetci ste o 11 rokov starší. Najťažšie je to pri tých, čo boli deťmi, lebo medzitým vyrástli a dospeli. Takže zdravia ma všetci ako starí známi, ale ja ťažko lovím v pamäti, kto vyrástol v takého statného muža alebo šukar čhaj (pekné dievča). Ja mám slabú pamäť na mená a to komplikuje život. Ale na Poštárke ma vítali: „Vitajte doma.“ To bolo milé. Tu na Vinbargu sa vymenila generácia, takže o mladých nemám najmenší prehľad. S dospelými si zaspomíname.
 
Aká bude Tvoja úloha tu v našom stredisku?
 
Vinbarg? Príležitostne, čo bude treba. Poštárka? Som vedúci pastorácie.
 
Čomu sa venuješ vo voľnom čase? Aké sú Tvoje záľuby?
 
Knihy, príroda, filmy, sudoku, PC hry.
 
Tvoje motto? Prípadne myšlienka, ktorá Ťa sprevádza životom.
 
Contra spem in spem credidit (preklad: V nádeji proti nádeji uveril.) Táto veta ma akýmsi zvláštnym spôsobom sprevádza odvtedy, ako som si uvedomil, že by som chcel byť salezián. Našiel som to v jednom starom latinskom misáli. Ani neviem, ako sa mi tá kniha dostala do rúk. Je to kúsok z modlitby na sviatok sv. Jána Bosca.
(15:01, M. Varmsuová)
Diskusia
Pridať komentár