Na severnom Spiši pretrváva odkaz Jána Lazoríka

679x
28. September 2020
Stavajú na odkaze nebohého velikána
Vzácne dedičstvo 
 
Múzejníci v Starej Ľubovni si tento rok pripomínajú sto rokov od narodenia Jána Lazoríka. Nebohý etnograf a vášnivý zberateľ ľudových vzácností pôsobil pod hradom Ľubovňa dlhých osem rokov. Po sebe zanechal originálne stropné trámy i ľudové odevy, ktoré sú súčasťou jediného otvoreného depozitára na Slovensku. Rodák z Krivian by sa jubilea dožil v týchto dňoch, presne 29. septembra.
 
Velikán doby Ján Lazorík prežil podstatnú časť pracovného života na severnom Spiši. „Od roku 1977 do roku 1985 pôsobil v Ľubovnianskom múzeu ako etnograf a venoval sa systematickému výskumu v teréne. Vďaka jeho činnosti sa nachádza pod Ľubovnianskym hradom jediný otvorený depozitár na Slovensku, ktorý prezentuje ľudové kroje. Obdivovať ho môžu pedagógovia, etnológovia, výskumníci a folkloristi, ako aj laická verejnosť,“ povedal Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny. Okrem depozitára nájdete v múzeu aj zbierku 44 stropných trámov pochádzajúcich z pôvodných domov v okolí.
 
Prepisujú etnografove zošity
 
Nedožité sté výročie velikána si v Starej Ľubovni pripomínajú denne, nielen pri výročiach. Múzejníci pracujú s archívnym materiálom, digitalizujú a odborne spracúvajú jeho fotografie a hudobno - tanečné nahrávky. Vo finálnej fáze je príprava textov a grafické práce Etnografických zápisníkov II – remeslá. Ide o pokračovanie úspešnej edície prameňov v Ľubovnianskom múzeu – hrade. „Ide v podstate o prepisy zo zošitov a výskumov Jána Lazoríka, ich opis a anotácie.
 
V druhom čísle sa však odpublikujú aj jeho autentické kresby, ktoré tvoril počas terennných výskumov. Do tejto publikácie prispeli aj syn Jána Lazoríka Blahoslav Lazorík a vnuk Igor Lazorík, ktorí spracovali dodnes nepublikované dielo Jana Lazoríka ako prírodovedca - ovocinára - genetika. Keďže som materiál videl, už teraz sa verejnosť môže tešiť nielen na text, ale aj na vzácne historické fotografie. Prezentáciu zošitov chceme urobiť v jednom zo zaniknutých ovocných sadov založených Jánom Lazoríkom,“ poznamenal Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
 
Množstvo zážitkov v regióne
 
Múzeum v Starej Ľubovni aj so svojim hradom a skanzenom patrí na Slovensku k najnavštevovanejším. Ešte koncom júla tu bola zaznamenaná o 33 percent vyššia návštevnosť v porovnaní s minulým rokom. Na severný Spiš – Pieniny to ťahalo turistov aj v auguste. „Napríklad neďaleký Nestville Park v Hniezdnom lákal na rôzne akcie, ale i služby, ako degustačný program Whisky Tour Limited a vlastnoručné plnenie fliaš Nestville Whisky Single Barrel priamo na plniacej linke,“ podotkol Jakub Ondrej.
 
Atraktívnou bola aj jazda na frízskych koňoch v sedle alebo na koči v jazdeckom areáli Nestville Horses či novovybudované detské ihrisko, ktoré je súčasťou čokoládového kráľovstva Nestville Chocolate.
 
Síce pomalší, no o to intenzívnejší rozbeh zaznamenali v minulom období aj Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka, známe liečivou silou minerálneho prameňa. Takmer na maximum bola vyťažená aj Chata Pieniny v Lesnici, s priemernou s priemernou návštevnosťou 1 500 – 2 000 ľudí denne. Všetky zážitkové aktivity v regióne podporuje Oblastná organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny. Ide o región, na spoznávanie ktorého jeden deň nestačí. foto: Ľubovnianske múzeum
 
Ján Lazorík
 
Rodák z Torysy sa narodil 29. septembra 1920 v Toryse. Vyštudoval učiteľstvo, ovládal nemecký jazyk a esperanto. V 50. rokoch sa presťahoval do Krivian. Bol zástancom reformy slovenského jazyka, napríklad za odstránenie ypsilonu. Pôsobil ako osvetový pracovník, botanik, národopisec, zberateľ a záchranca duchovnej a hmotnej kultúry ľudu prevažne severovýchodného Slovenska. Ako vášnivý zberateľ hmotnej i nehmotnej kultúry sa zameriaval predovšetkým na oblasť Krivian, v rokoch 1977 až 1985 pôsobil v oblasti severného Spiša – v dnešnom Ľubovnianskom múzeu.
(14:43, TS) 
Diskusia
Pridať komentár