Pred 76 rokmi sa narodil Jozef Bomba

Kráľ vzdušných súbojov by dnes oslavoval 76 rokov

Kto si spomenie na JUDr. Jozefa Bombu v plnej paráde, s povzdychom si riekne, aký to bol futbalovo veľký pán. Svojím umením a nevydanými vlastnosťami si vyslúžil prívlastok šprintér v kopačkách, či kráľ vzdušných súbojov. 

Bardejovský rodák (nar. 30. marca 1939) mal talent od prírody. Bol rýchlym, ofenzívnym pravým obrancom, ktorý hrával v zadných radoch aj v strede, ba sa z času na čas objavil i na ľavej strane. Pritom v jeho mladíckom veku vládla v kráľovskom meste kráľovná športu a sám ju ošperkoval pozoruhodnými výkonmi. Ako 17-ročný skočil do diaľky 696 cm, v šprinte zabehol 100 m za 11,1 sekúnd, na 60 m ho zdobil čas 6,9, a to v ére škvary, keď tartan sme ani nepoznali. Boli to silné zbrane, ktorými potom umocňoval svoje umenie na našich trávnikoch.

Po uličných turnajoch v blízkosti futbalového štadióna sa zásluhou trénera Michala Peteju dostal do dorasteneckého tímu a čoskoro aj do seniorského áčka. Možno vtedy ešte ani netušil, že doma klope na brány budúcej veľkej kariéry. Počas osemnástich aktívnych rokov mal niekoľko hráčskych zástaviek. Prvá bola v neďalekom Prešove. Pravda, Tatran nebol jediným záujemcom, lebo ho chceli aj bratislavské mužstvá Slovan a Červená hviezda. Nakoniec zakotvil v srdci Šariša, kde zhodou okolnosti tréner Jozef Steiner mu dožičil ligový debut v jarnej sezóne 1958 práve proti ČH (1:1) v tejto zostave: Javorek Bomba, Čepček, Felszeghy Petroš, Semeši Ladislav Pavlovič, Rudolf Pavlovič, Gavroň, Feriančik, Tumidalský.

Už v päťdesiatom deviatom narukoval do RH Brno, ale s výnimkou vojenčiny ostal verný východu. Medzi Prešovčanov sa vrátil v 1961, vydržal medzi nimi do konca roku 1966, keď už v lete ohlásil prestup do VSS. V Tatrane o tom ani nechceli počuť, radšej by mu otvorili vrátka do Lokomotívy VSŽ, ale nakoniec od jarnej sezóny v 1967 predsa len zakotvil medzi strojármi. Počas púte na vrcholnej scéne sa mohol tešiť z mnohých úspechov. Napríklad s Prešovom bol v ročníku 1963/64 tretí a o rok neskôr dokonca druhý. Na strieborný stupienok vystúpil pod Venglošovou taktovkou aj s VSS v 1971, ale celý kolektív, ktorý hral vtedy u nás najkrajší futbal mrzelo, že nezískal titul, hoci ho mal na dosah rúk. Pre vleklé zranenia sa po šiestich rokoch v žlto-modrých farbách v ročníku 1971/72 rozlúčil s najvyššou súťažou.

Ešte dva roky sa objavoval v drese rodného Bardejov, ale noha už viac nedovolila. Lenže fakty, ktoré sme spomenuli, neboli zďaleka jediné o tomto futbalovom velikánovi. V I. lige odohral 282 zápasov a dal v nich sedem gólov, jeden z nich dokonca aj slávnemu brankárovi Ivovi Viktorovi. Pochopiteľne, hráč takých nevšedných kvalít nemohol ujsť pozornosti reprezentačných trénerov. V roku 1957 hral za reprezentáciu "18" na turnaji UEFA v Španielsku, ktorý označovali za neoficiálne ME, dvakrát nastúpil aj v drese béčka a olympionikov a 13-krát za ČSR alebo ČSSR "A".

 

Premiérový dres áčka si vyslúžil na vojenčine v RH Brno 1. mája 1960 na pražskom Strahove, kde naši vyhrali nad Rakúskom 4:0 a v tlači sa objavila správa: "Najlepšími hráčmi na ihrisku boli Masopust a obaja nováčikovia Bomba a Kvašňák." A nasledovali ďalšie stretnutia. Ešte v tom istom roku nastúpil vo dvoch víťazných stretnutiach s Rumunskom, ktoré nám zabezpečili účasť na prvých neoficiálnych ME´60 vo Francúzsku. Bombu však potom tréner Rudolf Vytlačil pozval až v roku 1961 na zápas so Švédskom (2:1), hral i v Brne proti Argentíne (3:3), kvalifikáciu o postup na MS´62 v Glagowe, ktorú sme so Škótmi prehrali 2:3.

Po šiestich štartoch vypadol z hry na dlhý čas. Avšak... Na MS 1962 v Chile po našom postupe zo skupiny tréner M. Vytlačil triom Kos Schnucker Bomba doplnil reprezentáciu, takže Jožo bol pri tom, aj keď nehral ani jeden zápas, ale mohol sa tešiť z nášho striebra. Do reprezentácie sa vrátil až 13. apríla 1964, keď mužstvo pod vedením Václava Jiru remizovalo vo Florencii s Talianskom. V predposledný aprílový deň hral pred 65 tisíc divákmi v drese ČSSR vo víťaznom zápase s NSR (4:3) v Ludwigshafene. Po výkonoch v oboch dueloch sa stal prvým východniarom a po Popluhárovi druhým Slovákom, ktorý hral za výber Európy 20. mája 1964 v Kodani proti Škandinávii. Tréner NSR Helmut Schön určil na zápas túto základnú zostavu: Jašin Bomba, Popluhár, Wilson Voronin, Baxter Augusto, Greaves, Van Himst, Law, Bobby Charlton.

Po rokoch na okraj tohto duelu, ktorý mužstvo starého kontinentu vyhralo 4:2, povedal: "Koncom apríla sme vyhrali v Ludwigshafene nad NSR, ale radosť z pekného víťazstva mi kalilo bolestivé zranenie ľavého kolena. O to viac ma prekvapila i potešila správa, že uznávaný tréner aj mňa nominoval za výber Európy proti výkvetu Škandinávie. Hoci som pre zranenie nedohral, dobre si zapamätal môj výkon, ale aj to, že som často vyrážal dopredu a podporoval našu útočnú hru. Herr Bomba, v tomto zápase neprekročíte polovicu ihriska, povedal mi jediný taktický pokyn pre moju hru proti Severanom. Ale aj tak považujem tento kodanský zápas za vrchol svojej futbalovej kariéry..."

Hoci zranenia začali byť najnepríjemnejším súperom Jožka, nasledovali ešte ďalšie reprezentačné štarty. Deviaty zápas zohral 11. októbra v Budapešti proti Maďarsku (2:2), desiaty a jedenásty v roku 1965 v kvalifikácii o postup na MS 1966 v Anglicku proti Rumunom (v Bukurešti sme prehrali 0:1 a v Prahe remizovali 1:1), keď odvetu viedol z lavičky už Jozef Marko a dvanásty 18. mája 1966 v Prahe, kde naši prehrali so ZSSR 1:2. Už sa zdalo, že to bolo jeho posledné stretnutie za áčko, ale po MS´70 v Mexiku ho povolali ešte na jeden zápas. Naši 7. októbra 1970 bojovali v kvalifikácii o postup na ME 72 proti Fínom (1:1) a s celým radom nováčikov hral s kapitánskou páskou Bomba, čo bolo ešte dodatočným uznaním jeho veľkých a mimoriadnych kvalít. Po skončení aktívnej činnosti začal pracovať na krajskej poľnohospodárskej správe, a keď ukončil štúdium práva, prešiel na arbitráž.

Do invalidného dôchodku odišiel v roku 1989. Jozef Bomba zomrel v roku 27.10.2005

(19:52, korzár, red)