Šport v Bardejove nemá koncepciu

* Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 2/2016

Šport v Bardejove nemá systém (koncepciu)

Začnem odzadu. Posledný zápas sme hrali s Myjavou. Pri rozhovore som sa dozvedel, že Myjava s 27 000 obyvateľmi a problémami so zamestnanosťou má extraligový futbal a extraligu žien vo volejbale. Prekvapila ma odpoveď, že basketbal dostal od mesta sumu až 6 000 eur na činnosť.

Na otázku ako je to s halou som dostal odpoveď: máme ju zdarma (tu chcem podotknúť, že aj naše mesto poskytuje športoviská zdarma). Prečo u nás v našom meste podpora športu nefunguje tak ako inde? Jednoduchá odpoveď. Chýba poriadna koncepcia podpory športu. Niečo sa prijalo, no ani to nefunguje.

Ako to vyzerá u nás v skutočnosti? Budem odpovedať za ženský basketbal. Fungujeme 18 rokov. Patríme po futbale k najstarším kolektívnym športom v meste a v halovom športe sme nepretržite najdlhšie fungujúci klub. V začiatkoch sme sa nedostali k mestským peniazom. Niekoľko rokov nám bola odopieraná podpora s odpoveďou: ste nový klub a nevieme, či budete fungovať aj budúci rok. Potom to bola odpoveď: nemáte výsledky a keď prišli výsledky, odpoveďou boli slová: treba podporiť nové kluby, ktoré teraz začínajú. Toho roku sme boli podporený 600 eurami. Je to veľa? Kde ideme a povieme koľko sme dostali, tak sme vysmievaní a aby sme si nerobili srandu. Taká je realita. No sme vďační aj za to málo. Neobviňujem mesto, no malo by sa zamyslieť, či je to normálny stav. Z bardejovského basketbalu vzišlo aj mnoho športovkýň, ktoré reprezentujú Slovensko v iných športoch.  Svedčí to o dobrom základe, ktoré hráčkam vštepujeme.

Ako by to malo teda vyzerať v skutočnosti? Názorov je veľa a každý sa pasuje za dobrý.  Prax ale ukazuje zlyhanie. Systém, ktorý fungoval za socializmu bol dobrý. Šport bol spoločenský fenomén. Do hľadiska si cestu našlo veľa divákov. Športovci mali vážnosť. Šport bol nositeľom zdravého spôsobu života a prejavom spoločenského života.

Ako je to dnes? Do tejto časti sa nechcem púšťať, zviera mi to srdce. Do športu sa vniesla nezdravá konkurencia. Súboj o detí a o peniaze. Na kvalitnú prácu zostáva málo času. Tréneri nie sú zaplatení, pritom odvádzajú lepšiu prácu ako...

Mesto by malo podporovať ďalšie športy

Tréner je psychológ, lekár, upratovač, šofér, ekonóm, manažér, skladník a niekedy aj kuchár. Odmena? Z vlastného vrecka, ak chce, aby to fungovalo. Toto je súčasná vizitka ekonomicky prosperujúceho štátu.  Zohnať nových ľudí je takmer nad ľudské sily. Jedine futbal a hokej nemá problémy. Sumy, aké dostávajú od štátu, im umožňujú platiť trénerov a podporovať aj kluby. Možno tu je odpoveď. Mesto by malo podporiť viac ďalšie športy.

Ako tajomník Bardejovského oblastného športového združenia viem, o čom vravím. Bol to dobrý projekt, ktorý skončil po dvoch rokoch. Mali by sme sa pozrieť do zahraničia. V Poľsku fungujú MOSIR a OSIR, na Ukrajine je to podobne. Majú DJUS a ODJUS. V Maďarsku majú 8 športov, ktoré dostávajú podporu priamo od štátu, ostatné podporujú viac mestá. Aký model prijať?

Mohli fungovať

Spracoval som koncepciu, ktorá mala označenie super. Skončila v šuplíku. Podľa nej športy, ktoré zanikli, mohli fungovať. Nie je potrebné plakať, je však potrebné poznať realitu, od ktorej sa treba odraziť. Ponúkam mestu pomoc, ak bude mať záujem. Sú tu aj iné problémy. V športovej hale tečie na palubovku. Nie sú peniaze na generálnu opravu strechy. Správca sa snaží, no nemá peniaze alebo len na čiastočnú opravu (plátanie). Športová hala je pri tom centrom všetkého diania v meste. Konajú sa v nej spoločenské podujatia, politické mítingy, školské predstavenia, výstavy.

Na jednej strane je to pekné, že vieme halu tak využiť, že je v nej toľko podujatí, no pýtam sa, my kedy máme trénovať? Nadnesene by som mohol povedať „celé zle“. Kde je teda chyba? Za to naozaj nemôžu ľudia, ktorí sú teraz vo funkciách.  Tento systém vznikal dlhodobo, oni len kopírujú minulosť. Ak chceme niečo zmeniť, je tu čas.  Ako som spomínal, ponúkam mestu pomoc. Európska únia pochopila, že športu je potrebné venovať viac vážnosti a prostriedkov. Šport rozhýbal ekonomiku, priniesol mnoho dobrých vecí do vedy, do plnohodnotnejšieho života. A čo my? Čo prinesieme našim občanom?  

Kroky k náprave

1. Mesto by malo zriadiť samostatný 100% mestský podnik, ktorý by spravoval športoviská plne vybavené a podieľal sa na športovej činnosti v meste
2. Vytvoriť reálnu koncepciu, ktorá by umožňovala fungovanie reálnym športom
3. Prepojiť školy s klubmi a sprístupniť telocvične pre športovanie
4. Dať klubom viac financií na činnosť   

(21:30, L. Mojdis)