Hrdina z posledného zápasu Erik Renčok: Bardejov vnímam ako hokejové mesto

103x

13. Október 2016

Rozhovor s hetrikovým hrdinom

Všetky tri góly E. Renčoka nájdete v reportáži

V spolupráci s hokejovým klubom HK Bardejov po každom domácom zápase prinesieme rozhovor s jedným hráčom a práve fanúšikovia klubu rozhodnú vždy o tom, na aké otázky bude daný hráč odpovedať.

Svoje otázky ste mohli po prvýkrát prostredníctvom internetu zasielať priamo klubu do stredy, 12.10.
Tento týždeň sme vyspovedali Erika Renčoka, autora hetriku v poslednom domácom zápase, nakoľko práve Erik mal veľkú zásluhu na prvom víťazstve druholigového klubu. Otázok prišlo niekoľko a Erik Rončok na ne rád odpovedal.

Predstav sa nám, odkiaľ pochádzať, koľko máš rokov, čomu sa venuješ (študuješ, pracuješ)?

Ahojte, v decembri budem mať 23 rokov, pochádzam z Prešova, kde aj pracujem.

Ako si sa dostal k hokeju a kde všade si pôsobil? Kedy si začal hrať hokej?

K hokeju ma priviedol môj ocko s mamkou, korčuľovať som začal ako trojročný. Hrával som v Prešove celé detstvo, tak som šiel hrať extraligu juniorov do Spišskej Novej Vsi a počas sezóny som si zahral aj s A mužstvom v Spišskej Novej Vsi. Tak som sa vrátil do Prešova a na konci sezóny som šiel do Zvolena. Zahral som si aj v Humennom, no keďže predčasne skončilo, tak som sezónu dohral v Sabinove.

Na akom poste hrávaš a vyhovuje ti to?

Hrám prevažne na pravom krídle, ale hrával som aj na ľavom krídle.

Ako si sa dostal do Bardejova?

Do Bardejova som sa dostal tak, že ma oslovil klub. Stretli sme sa a naše predstavy boli skoro rovnaké a tak som neváhal a podpísal som s Bardejovom.

Máš priateľku?

Áno, priateľku mám a som s ňou šťastný. Podrží ma v kritických situáciách a som rád, že chodí pozerať na zápasy, dáva mi to silu.

Ja by som sa chcel spýtať, či hráči vnímajú fanklub aj keď je len v takom malom počte.

Osobne, ak som na ľade, tak divákov veľmi nevnímam, sústredím sa skôr na to, ako hrá naša päťka. Ak som na striedačke, tak to vnímam a teším sa, že aj v takom malom počte nás fanklub ženie dopredu, i keď sa prehráva.

Chceš ísť s hokejom niekde vyššie alebo ti to takto v Bardejove vyhovuje?

Túto sezónu som mal ísť na skúšku do zahraničia, ale som sa zranil a musel som sa podrobiť operácii toho istého kolena už dvakrát. Povedal som si, že už skončím, ale zavolali mi z Bardejova a chcel som si ísť zahrať druhú ligu. Zatiaľ som nepremýšľal, aby som išiel hrať niekde vyššiu ligu, ale ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy.

Čo bol pre teba zatiaľ najlepší zážitok v Bardejove?

Určite zápas proti Ružomberku, bolo to fantastické. Prehrávali sme celý zápas a na konci sme otočili a vyhrali pred domácimi fanúšikmi. Boli to prvé naše body v sezóne a teší ma, že mi ten zápas vyšiel. Mal som šťastný deň.

Aký ste kolektív? Poznal si niektorých hráčov už aj pred tým, ako si sem prišiel?

Priznám sa, že z mojej strany kolektív nebol až taký dobrý, ale postupom času sa to vykryštalizovalo a môžem povedať, že teraz sme super kolektív, hráme jeden za druhého, snažíme sa do zápasu dávať srdiečko a myslím si, že to je vidno aj na ľade. Chlapcov som poznal, s niektorými som aj hrával za Prešov, dokonca som chodil na turnaje s Bardejovom v mládežníckych kategóriách.

Ako hodnotíte to, že sa v Bardejove už nehrá prvá liga, namiesto toho ste sa dali partia chlapcov dokopy a hráte v druhej lige?

Bardejov vnímam ako hokejové mesto, je škoda, že hokej na takej dobrej úrovni skončil, ale klobúk dole pred ľuďmi, ktorí nechceli, aby hokej v Bardejove zanikol. Teraz začína úplne od začiatku a myslím si, že to bude časom lepšie a lepšie.

Aký cieľ máš v tejto sezóne a aký cieľ si stanovil klub?

Osobný cieľ nemám, ale chcem, aby sa mi vyhýbali zranenia. Klubovým cieľom je postup do play-off.

Aký je tvoj životný sen? Kde by si sa chcel dostať?

Osamostatniť sa, oženiť sa, mať rodinu. Čo sa týka hokeja, nemám žiaden cieľ.

(22:30, red)