Bardejovská anketa má mnoho nedostatkov, aké sú riešenia?

 * Článok bol uverejnený v novinách AHOJ BARDEJOVízie č. 2/2016

Názory na anketu športovec roka

Prvoligové futbalistky Partizána Bardejov sa v ankete ocitli oprávnene

Tento rok prebehol už 53. ročník ankety o najúspešnejších športovcov a športové kolektívy okresu Bardejov. Vyhlásených je desať jednotlivcov, tri športové kolektívy a ďalšie ocenenia: športová legenda, športová hviezdička, športovci do 17 rokov, talent roka, zapálení pre šport. Kategórie nie sú vždy rovnaké, napr. na 51. ročníku boli až dve kategórie zapálení pre šport – jednotlivci a kolektív. Športové legendy boli dve, posledný ročník iba jedna. Aj kategórie mládež sa menili, vyhodnocovalo sa aj do 18 rokov, teraz je to do sedemnásť. V minulosti boli ocenené aj mládežnícke kolektívy. Napr. v roku 2008 boli kategórie rozdelené podľa športov, ktoré súťažia na olympiáde a ktoré nie sú účastníkmi  olympiády. V rovnakom roku boli kolektívy  v olympijskom športe vyhlásené až štyri.

Nejednotná anketa, malý záujem verejnosti a nevedomosť, kto športovcov a kolektívy vyberá – aj to sú negatíva, ktoré ankete ubližujú. Takýto názor má väčšina športovcov i trénerov v Bardejove.  

Zoran Kollárovič:

„Viac ocenení by mohlo byť pre mládež. Vyhlási sa talent roka a potom sú ešte dvaja za mládež. Mohlo by tam byť mládežnícke družstvo. Toto mi tam chýba. Ak by nebolo mládeže, nebol by dospelácky šport. Kto to vyberá? Niekedy to vyberali tréneri. Každý mal možnosť, bola komisia, a tá vyberala tých športovcov. Teraz neviem, kto to robí, tak sa k tomu nemôžem ani vyjadriť. Ak by vyberali ľudia, bolo by to viac o sympatiách, hlasy by šli kamarátom. Možno máme športovca, ktorý je viacnásobný majster Slovenska a nepoznám ho, tak nedostane hlas. Mala by byť do toho zapojená aj verejnosť, ktorá šport sleduje. Vždy, keď rozhoduje viac ľudí, tak je to objektívnejšie. Ak by sa to konalo veľkolepejšie, bola by to pre športovcov väčšia odmena. Viac by sa zviditeľnili, nebolo by to komorné.“

Ľubomír Dudinský:

„Neviem, kto vyberá športovcov do tejto ankety. Podľa mňa by verejnosť mala poznať osoby alebo komisiu. Mali by sa urobiť iné kritéria, i keď treba povedať, že objektívne kritéria sa nikdy nedajú urobiť – čo človek, to názor. Mala by sa vytvoriť športová komisia, ktorá by pozostávala  z jednotlivých zástupcov klubov. Každý by mal určitý počet bodov, mohol by vybrať športovcov, napr. okrem svojho a tí, ktorí dosiahli pekné výsledky v rámci olympijského športu, aby mali nejaký bonus. Pokiaľ ide o anketu nádejí, nebolo by od veci, aby sa tá anketa talentov rozšírila, určite v mnohých športoch sú nadané deti, ktoré by si takisto v takej ankete zaslúžili byť. Tam by nemal byť obmedzený počet.

Viacej priestoru by bolo potrebné dať aj trénerom. Teraz keď sa vyhodnotí najlepší športovec, tak sa len spomenie meno trénera. Vyhodnotenie najúspešnejších športovcov okresu si zaslúži väčšiu spoločenskú účasť. Mohlo by sa to robiť oficiálne, napr. v priestoroch športovej haly alebo v ZUŠ-ke, kde by mala prístup verejnosť. Ak vieme urobiť Makovickú strunu, prečo by sme nevedeli urobiť aj vyhodnotenie športovcov okresu. Keď si zoberieme, že niektorý športovec v neolympijskom športe získa titul majstra sveta a niekto získa v olympijskom, tak je to podstatný rozdiel.“

Ingrid Petnuchová:

„Najväčší problém je ten, že nie sú stanovené presné kritéria, ktorých by sa organizátori držali každoročne. Potrebné by bolo určiť kritéria, podľa ktorých sa bude stále vyhodnocovať, čiže ak si povieme, že budeme brať do úvahy len olympijské disciplíny, tak potom nebudeme brať do úvahy tie, ktoré na olympiáde byť nemôžu.  Iné kritérium by mohlo byť masovosť tohto športu. Buď koľko je v tom športe fanúšikov alebo koľko ľudí sa venuje tomu športu. Ťažko je zhodnotiť, na základe čoho sa vyberajú ľudia do tejto ankety. Či by sa mala anketa konať niekde inde? Vystáva otázka, aký rozmer by masovosť nabrala v spoločnosti. Neviem, či je zatiaľ taká požiadavka zo spoločnosti, že by prišli na nejaký galavečer, kde sa budú oceňovať bardejovskí športovci. Ak by sa počet športovcov rozšíril, otázkou je, či by sa nestratila tá exkluzivita. Je pravda, že je to malé, keď sa to vyhlasuje, ide tam len športovec a tréner. Verejnosť sa to dozvie až potom, keď sú výsledky vyhlásené. Ja by som však desiatku na väčšie číslo nezväčšovala.“

Peter Cingel:

„Okolo ankety sa v minulosti veľa polemizovalo a vždy sa polemizovať bude. Je to však len anketa. Je jasné, že každý tréner, každý rodič, každý klub by chcel mať medzi vyhodnotenými čo najviac svojich. Miest je málo, športovcov veľa. Pri takýchto anketách je často problém  nájsť objektívne kritéria. Skúste porovnať futbalistu s lukostrelcom. Sú športy, ktorým sa venujú tisíce, sú športy, ktorým sa venujú len desiatky. Niekedy môžete byť prvý z desiatich, niekedy päťdesiaty z desať tisíc. Ktorý výsledok je hodnotnejší? Ja osobne si vážim všetkých, ktorí anketu organizujú. Nemajú to jednoduché a nech rozhodnú tak či tak, vždy bude veľa  kritikov. Dnes je anketa nielen športovou, ale aj významnou spoločenskou udalosťou a bola by škoda, keby zanikla. Ja sa, samozrejme, nie vždy stotožňujem s jej výsledkami, vždy ich však rešpektujem.“

Ladislav Mojdis:

„Anketa športovec roka, ktorú vyhlasuje mesto Bardejov, je dobrá myšlienka a aj preto prežila 50 rokov od svojho založenia. Problémom sú v poslednej dobe výsledky, ktoré vzídu. Nie vždy sa v nej ocitnú tí najlepší. Nie je tam športovec, ktorý je reprezentant, účastník ME a ktorý je najlepší vo svojom družstve, no objaví sa v nej športovec, ktorý je najlepší v družstve, ktoré hrá 5.ligu a celok je v strede tabuľky. Alebo športovec, ktorý získa dva najväčšie granty pre talentovanú mládež v jednom roku a do dnes sa to nepodarilo žiadnemu inému športovcovi , nenájde v ankete miesto pre ocenenie, to všetko volá po obsahovej zmene. Anketa musí mať pevné kritéria. OH sú na 1. mieste, potom sú MS a tak ME. Určite mi dá každý za pravdu, že člen reprezentačného futbalového družstva, účastníka ME, je viac, ako majster Európy v pretláčaní rukou. No ak dáme takéto kritéria vopred, ešte pred vyhlásením ankety a sú verejnosti vopred jasné, nikoho nepobúria. Chýba mi spomienka alebo ocenenie športovcov, ktorí prekročili hranice okresu, či štátu.“

Ján Arendáč:

„K samotnej ankete by som mal niekoľko návrhov. V prvom rade by som anketu rozdelil medzi anketu dospelých a do 17 rokov. V druhom rade by som uprednostnil individuálne olympijské športy, až potom kolektívne a neolympijské, pretože je obrovský rozdiel v zisku medailí alebo umiestnení. Ďalší návrh by som mal, aby o ankete rozhodovali odborníci zo zástupcov trénerov a novinárov zaoberajúcich sa športovou tematikou. V žiadnom prípade by som nenavrhoval, aby  o ankete rozhodovala len verejnosť, ako to má byť v ďalších anketách.“

(17:25, red)