VIDEO | Múzejné exponáty získali digitálnu podobu

 

 

„Každý odborný pracovník, ktorý má v zbierke nejaký konkrétny fond, vybral niektoré svoje najvýznamnejšie predmety, ktoré sám uznal za vhodné a predmety, ktoré budú zároveň využité v budúcnosti. Okrem toho, že sme digitalizovali tie predmety, tak sa urobili vlastne virtuálne prehliadky,“ vysvetlila Lucia Drábiková, marketingový manažér Krajského múzea v Prešove.

 

„My sme si vybrali práve tú vlastne dočasnú výstavu, aby sme ju mali ako keby zachovanú, pravda, v tej digitálnej podobe. Je to dočasná výstava Kolobech duše, ktorá sa venovala rodinnej obyčajovej kultúre u Rusínov,“ uviedol Timotej Fedor, etnograf Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

 

Podobne 200 predmetov zdigitalizovali aj u ukrajinských partnerov. Okrem toho vznikli tiež 3D modely celkovo 12-tich veľkých sakrálnych objektov.

 

 

„Taktiež boli zdigitalizované pomocou vonkajších dronov veľké historické objekty ako je Rákociho palác v Prešove, kaštieľ v Hanušovciach a Stropkove, socha kniežaťa Laborec v Habure a ďalšie drevené chrámy v Topoli a v Uličskom Krivom,“ vymenovala objekty Zuzana Zemčáková, projektová manažérka Agentúry regionálneho rozvoja PSK.

 

Menšie artefakty skenovali pomocou laseru, infračerveného sveta, alebo tzv. fotogrametriou pomocou fotoaparátu. „To znamená, že sme spracovali tisíc, dvetisíc, tritisíc fotiek v rámci jedného objektu a potom so všetkými softvérmi sme dávali všetky fotky dokopy a vytvoril sa 3D model,“ ozrejmil Marián Pizur, konateľ spoločnosti AV Activities.

 

Digitálna forma umožňuje predmety otáčať, približovať detaily a skúmať ich spôsobom, ktorý v klasickej expozícii nie je možný. Digitálne kópie pritom majú význam aj pre ochranu kultúrneho dedičstva a budúce rekonštrukcie.

 

 

„To hlavné gro je, že sa zachová tá pôvodná historická budova, ktorá aktuálne je v nejakom stave, následne v podstate keď sa s tým niečo stane, tak môže byť uchovaná pre nejaké ďalšie generácie. Alebo tiež, keď sa bude ďalej stavať, tak sa môže dozorovať, čo bolo spravené zle, čo bolo spravené dobre,“ vysvetlil Pizur.

 

Projekt má zároveň medzinárodný rozmer a prepája odborníkov zo Slovenska a Ukrajiny.

 

„V prvom rade je to o spolupráci, v druhom rade je to samozrejme o tej digitalizácii, ale to je vlastne tá nadstavba, ktorá sa buduje v rámci tej našej spolupráce,“ dodala Zemčáková.

 

Projekt je financovaný z programu Interreg NEXT, pričom Európska únia naň poskytla viac ako 172-tisíc eur. Výsledky projektu už sú dostupné verejnosti prostredníctvom virtuálnych prehliadok a online 3D modelov na webovej stránke virtualnemuzea.sk.