Oslavné ódy nie sú politika. Osobný útok nie je cesta

 

 

Ako leader volebnej kampane Mila Olejára v roku 2022, členka jeho tímu, a najmä ako občianka Bardejova reagujem na text pani viceprimátorky. Nie preto, že by som si potrebovala vymieňať komplimenty cez noviny, ale preto, že jej príspevok nebol korektný, a už vôbec nebol popisom stavu – bol obranou vedenia mesta, ktorá podsúva čitateľom skreslený obraz a obchádza skutočné problémy, o ktorých sa rozpráva na uliciach, v domácnostiach a všade, kde sa stretnú dvaja Bardejovčania.

 

 

Nestačí vymenovať projekty a tváriť sa, že tým zaniknú veci, ktoré je potrebné v meste riešiť. A toho je v Bardejove dosť: odchod mladých (mesto im neponúka perspektívu), bývanie (nové sociálne a nájomné bývanie nepribúda), chod samosprávy a v neposlednom rade spomínaný šport (dlhodobo na úpadku a bez koncepcie), aj o tomto bola pôvodná glosa pána Ščerbíka aj reakcia Mila Olejára – o potrebe pomenovať veci pravým menom.

 

 

Text pani viceprimátorky sa vybral presne opačným smerom a robí dve veci naraz: Odvádza pozornosť od zlyhaní vedenia mesta, nie len v športe, a znevažuje oponenta namiesto toho, aby sa venoval problému.

 

To prvé je klasický politicko-marketingový manéver, keď dochádzajú argumenty. To druhé je signál, že vedenie samosprávy sa obáva a radšej spochybňuje kritika, než by priznalo, že sú tu systémové problémy.

 

 

A teraz fakt, ktorý by mal diskusiu posunúť na pevnú zem: Milo Olejár a jeho tím mal pred voľbami 2022 najrozsiahlejší verejne predstavený plán a víziu pre Bardejov, aké naše mesto vo volebnej kampani videlo.

 

Viem to nielen ako občan mesta, ale ako spoluautorka – mesiace práce, otvorené konzultácie, občania, odborníci, konkrétne realizovateľné veci v prospech Bardejovčanov. Je škoda, že po voľbách do tohto materiálu nikto na radnici nenahliadol, a že súčasná samospráva nepovažovala za potrebné z neho čokoľvek čerpať.

 

Ak pani viceprimátorka o tejto vízii nevie, svedčí to o slabej orientácii v téme, nie o tom, že Milo Olejár nemá vízie a vedomosť o náplni práce samosprávy. Pretože presný opak je pravda. Ak o vízii vie a zamlčala to, svedčí to o tom, že jej text v príspevku nebol o hľadaní riešení, ale o spochybňovaní druhej strany. V oboch prípadoch je to problém – nie pre Mila Olejára, ale pre kvalitu verejnej debaty v Bardejove.

 

 

K Milovi Olejárovi bez patosu, bez nálepiek, vecne: Architekt, človek praxe. Návrhy a projekty sú jeho prirodzené pracovné a životné prostredie – nie prázdne reči o úspechoch. Je konzistentný: dlhodobo pomenúva problémy a ponúka koncepčné riešenia.

 

Má odvahu a energiu ísť proti prúdu aj tam, kde mnohí rezignovali. Ale to hlavné - dokáže spájať ľudí, čo dokázal v minulých voľbách keď skončil tesne druhý s podporu 44% voličov – to nie je náhoda, ale dôkaz, že za ním stoja ľudia, odbornosť a predstavuje nádej na lepší Bardejov.

 

 

Preto je pochopiteľné, že zo strany prežitého vedenia prichádzajú nevkusné útoky na jeho osobu. Čo však nie je pochopiteľné, že pán primátor nemá odvahu reagovať a diskutovať sám. Rovnako ako nemal odvahu prísť na predvolebnú diskusiu s pánom Olejárom. Namiesto toho sa uchyľuje k útokom s perom pani viceprimátorky.

 

A teraz priamo: pán primátor, pani viceprimátorka, spor nie je o to, či sa v meste „niečo robí“. Spor je o to, ako sa to robí, ako sa rozhoduje, aké sú skutočné priority, a či to prináša výsledky. Ódy na samosprávu a ani vaše znižovanie sa útokmi na protikandidáta, neprekryjú problémy, o ktorých každý v meste vie.

 

Je už verejným tajomstvom, že samospráva potrebuje omladiť – nie vekom, ale myslením. Váš článok je toho dôkazom. Menej obranných prejavov, viac inovácií. Menej osobných útokov, viac pravidiel, ktoré platia pre každého rovnako. Bardejov nie je majetok vedenia mesta. Bardejov je mesto ľudí, ktorí nechcú len čítať o tom, ako sa majú dobre, ale chcú sa mať skutočne lepšie ako pred 4 rokmi.

 

 

Milo Olejár nie je Vaším nepriateľom, rovnako ako každý občan, ktorý chce, aby bolo v meste lepšie. Má životný príbeh a ochotu tomuto mestu pomôcť a nie je sám. Dovolil si povedať nahlas to, čo si takmer nikto nedovolí, aj keď si to takmer všetci myslia.

 

 

Odplata nenechala na seba dlho čakať. Za to by sme ho nemali osočovať a dávať nálepky, ale poďakovať. Ak je niekto pripravený viesť otvorenú debatu o práci, bývaní, odchode mladých, športe a modernom riadení mesta, je to on a tím ľudí okolo neho, ktorý sa dlhodobo rozširuje.

 

Mimochodom, nikdy som od neho nepočula povedať pohŕdavé, urážlivé alebo ohováračské slová podobného druhu, či už na pána primátora alebo na Vás pani viceprimátorka.

 

Na záver ponúkam jednoduché pravidlo: kto má argumenty, bude diskutovať. Kto ich nemá, píše oslavné texty. Každý ďalší pokus prekryť problémy politickou prózou, alebo osobnými útokmi, bude už len potvrdením, že na skutočný dialóg chýba vôľa a odvaha. A ak chýba, je čas na výmenu garnitúry.

 

(9:36, A. Štefanková)