VIDEO | Rekordná účasť a výnimočná atmosféra na Dukelskom behu mieru vo Svidníku

Pozrite si našu videoreportáž 

 

 

„Máme veľmi dobrú spätnú väzbu od bežcov, že sa stávame takým top podujatím amatérskeho športu v celom regióne,“ povedala na úvod primátorka mesta Svidník Marcela Ivančová.

 

Na trati Dukla – Svidník sa predstavilo 181 pretekárov, ktorí si zmerali sily v silnej konkurencii. Nechýbali skúsení bežci, nadšenci kondičného behu či športovci, ktorí sa na trať postavili po prvýkrát.

 

 

„Bežalo sa vynikajúco, trať bola super, nebolo ani teplo, ani zima. Po prvom kilometri už som sa zahrial, takže bola v pohode,“ zhodnotil najmladší bežec na Dukelskom behu mieru Marek Štubňa, vrtuľníkové krídlo Prešov.

 

„Ja si Dukelák pamätám ešte ako malé dievča, keď sme chodili povzbudzovať otca,“ prezradila Ingrid Petnuchová, ALL4RUN.

 

„Bežím aj za našich pacientov, ktorí sú na tých posledných pomyselných kilometroch svojho životného behu,“ povedal Bohuš Čepiga, riaditeľ Hospicu Matky Terezy, Bardejovské Kúpele.

 

 

„Behám za chudobných, za otca Gombitu. Ja si behy vychutnávam, užívam a pre mňa je základ dobehnúť v zdraví a z úsmevom na tvári,“ uviedla Marcela Droppová, Beh za chudobných.

 

„Nečakala som vôbec taký výsledok, ako som dnes dala. Som prekvapená. Boli emócie v cieli, bolo všetko asi. A tretie miesto, to je len čerešnička na torte, k môjmu výkonu dnes,“ zhodnotila s úsmevom Laura Piliarová, ŠKP Bratislava.

 

Dukelský beh mieru je však jedinečný aj v tom, že myslí na všetky generácie. Organizátori nezabudli ani na tých najmenších – kategória lezúňov sa opäť postarala o úsmevy na tvárach rodičov i divákov. Batoľatá symbolicky „pretekali“ na koberci, a ukázali tak, že športová tradícia vo Svidníku má budúcnosť už v najmladšej generácii.

 

 

„Čo sa týka pohybu v dnešnej dobe sa treba veľa venovať mládeži, lebo to naozaj ubúda a je to problém týchto mladých detí. Čím viac sa ich tu namotivuje, o to lepšie,“ myslí si Peter Gelle, kajakár z ŠK Dukla Banská Bystrica.

 

Veľký ohlas zaznamenal malý beh zdravia, kde na štart nastúpilo 228 bežcov.

 

„Ten malý beh zdravia, ktorý má síce iba kilometer, ale dáva tomu dieťaťu zažiť pocit víťazstva, pocit úspechu, dostane medailu a to môže byť jeden z tých motivátorov, ktorý ho potom pritiahne k behu,“ pokračovala Ivančová.

 

 

Do veľkého behu zdravia sa zapojilo 76 bežcov, medzi ktorými vládla uvoľnená atmosféra a kamarátsky duch.

 

„Zbožňujem dukelský beh a strašne rada tu chodím a vždy tak v kútiku duše dúfam, že budem aspoň na tom tretom mieste, takže splnený sen pre mňa,“ povedala Daniela Hrubá, víťazka veľkého behu zdravia, Fijaš.

 

 

O rozmanitosť podujatia sa postarali aj inline korčuliari, ktorí prispeli k športovej pestrosti. Novinkou bola účasť pretekárov, ktorí súťažili na kolieskových bežkách.

 

„Pracuje celé telo. Pracujú ruky, nohy. Je to také trošku iné ako korčule, lebo tu sa ide aj veľa rukami,“ vysvetlila Viktória Hamarčáková, Roka Svidník.

 

Na trati i v cieli vládla výborná nálada a všetci bežci sa zhodli v tom, že organizácia a atmosféra bola znova na vysokej úrovni.

 

 

„Bol to výborný pretek, všetko bolo dobré, skvelá atmosféra. Som rád, že som bol vo Svidníku a ďakujem za všetko,“ uviedol víťaz Dukelského behu mieru Kimaiyo Shedrack Kiptoo z Kene.

 

„Vo Svidníku som bola prvýkrát a užila som si to tu. Trať bola dobrá, počasie výborné, skvelí ľudia, páčilo sa mi to tu,“ skonštatovala Mbatha Ruth Nundu, víťazka Dukelského behu mieru v ženskej kategórii z Kene.

 

„Tento pretek je, myslím, tretí najstarší na Slovensku a je to unikát, že vlastne Svidníku sa darí každý rok usporadúvať toto podujatie,“ zhodnotila Petnuchová.

 

 

„Vody bolo stále dosť, podpora, hudba, úžasné, úžasné. Ani neviem, ako zbehlo tých 18 kilometrov,“ zasmiala sa Piliarová.

 

„Je to doma, to je asi také najviac. Ľudia, atmosféra, proste doma,“ povedala Iveta Karasová, Turany nad Ondavou.

 

Dukelský beh mieru opäť ukázal, že spája ľudí, podporuje šport a pripomína význam mieru, zdravia a priateľstva.

 

„My čakáme každého jedného bežca v cieli a spolu s nami tam čaká celá rodina. Navzájom sa za tie roky už poznáme, takže tu sa nikto nemôže cítiť cudzí, takto to poviem, lebo naozaj sa snažíme tú atmosféru aj takto vytvoriť,“ dodala na záver Ivančová.