Pápež František zomrel na mozgovú mŕtvicu. Pochovaný bude mimo Vatikánu

2366x

22. Apríl 2025

Príčinou smrti pápeža bola mozgová mŕtvica, kóma a následné zlyhanie srdca

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi. (Zdroj: archív)

Vatikán v pondelok 21. apríla večer vyhlásení uviedol, že príčinou smrti pápeža Františka bola mozgová mŕtvica, ktorá viedla ku kóme a následnému zlyhaniu srdca.

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne. Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili počiatočné zlyhanie obličiek.

Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne. (Zdroj: FB)

Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia. Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík. Jeho posledná hospitalizácia bola najdlhšou počas jeho 12-ročného pontifikátu.

Vatikán vo večernom vyhlásení uviedol, že príčinou smrti pápeža Františka bola mozgová mŕtvica, ktorá viedla ku kóme a následnému zlyhaniu srdca. Ešte skôr počas dňa oznámil, že telo pápeža Františka bude uložené do rakvy v pondelok o 20:00 a pohreb sa uskutoční do deviatich dní.

Novinkou je zrušenie povinnosti pochovávať pápeža v Bazilike sv. Petra. Samotný pápež František si už v minulosti zvolil za miesto posledného odpočinku Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme, mimo vatikánskeho územia.

Konkláve budú predchádzať pohrebné obrady aj so zmenami. Zverejnené boli v novembri 2024 v podobe publikácie s názvom „Ordo exsequiarum romani pontificis“.

Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí. (Zdroj: FB)

„Pápež František schválil tento dokument k úprave pohrebu ešte vlani na jar. Vychádza z úprav Jána Pavla II. z roku 1996 o voľbe nového pápeža a typického vydania pohrebných obradov z roku 2000,“ vysvetlil profesor kánonického práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Ján Duda.

Podľa jeho slov nejde o zmeny závažnejšieho rázu, len zjednodušenia. „Napríklad pápež bude v prípade smrti pochovávaný v jednej rakve. Predtým boli tri, a to dubová, z olova, a z cédrového dreva. Keď zomrel Ján Pavol II., ľudia k nemu putovali, uctievali si ho, rakva s ním bola vystavená na katafalku (vyvýšenom pietnom mieste, pozn. redakcie) v Bazilike sv. Petra. Podobne to bolo, až na nejaké úpravy, aj v prípade Benedikta XVI.,“ pripomenul.

Konkláve vo Vatikáne budú predchádzať pohrebné obrady s viacerými zmenami. (Zdroj: FB)

PROFIL PÁPEŽA FRANTIŠKA

Pápež František sa pred dvanástimi rokmi stal prvou mimoeurópskou hlavou katolíckej cirkvi po viac ako tisícročí a taktiež vôbec prvou pochádzajúcou z Ameriky. Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.

Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal kardiinál Jorge Mario Bergoglio 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. (Zdroj: FB)

Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.

Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.

V roku 2021 navštívil pápež František Slovensko. (Zdroj: archív)

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).

V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.

(8:30, red.)

Diskusia

Pridať komentár

REKLAMA

Súvisiace články

Reklama