Košický maratónec zdolal svoj najťažší beh, „beh s covidom“

Baláž: Ľudí, ktorí sa o mňa starali, som poznal len podľa očí

Jaro Baláž maratóny beháva už štyri roky. Foto: archív JB

 

 

Ako povedal Baláž v rozhovore pre Univerzitnú nemocnicu L. Pastuera (UNLP) Košice, „v októbri som odbehol maratón a v novembri som dostal covid,“ ktorý ho dostal na týždne do košickej nemocnice. Niekoľkokrát odpadol, mal vážny obojstranný zápal pľúc, keďže jeho stav sa zhoršoval bol z reprofilizovaného neurologického oddelenia preložený na JIS na IV. internej klinike.

 

 

„Tu som ležal dva týždne, celý čas napojený na kyslík, bez neho by som tu už nebol. Bol som úplne nesebestačný, bez zdravotníckeho personálu, ktorý sa o mňa staral, by som to určite nezvládol. Tváre ľudí, ktorí sa o mňa starali som nevidel, mená si nepamätám. Ľudí som poznal len podľa očí, keby som niekoho teraz stretol, ani ho nespoznám. Moje poďakovanie patrí naozaj všetkým, lekárom, sestričkám, skvelým ošetrovateľom a tiež záchranárom, ktorí mňa a mamu viezli do nemocnice. To sú hrdinovia. Starali sa o nás ako o malé deti, pričom riskovali svoje zdravie a zdravie ich vlastných rodín. Nie každý dokáže riskovať svoje vlastné zdravie, život, zdravie vlastnej rodiny, aby pomáhal iným. Mali by sme byť hrdí na všetkých našich zdravotníkov,“ zaspomínal si na svoj ťažký boj Baláž s tým, že na JIS ležal asi najdlhšie zo všetkých.

 

„Ako športovec mám vybudovanú silnú vôľu, ale boli ľudia, ktorí sa psychicky zrútili, plakali od zúfalstva, nevedeli, čo robiť. Z 10 ľudí v miestnosti sme boli 8 neočkovaní. Keď aj prišli očkovaní, odchádzali domov po 2-3 dňoch, osobne som to zažil, aký je rozdiel medzi nami,“ povedal.

 

 

 

Jaro musel očkovanie odložiť začiatkom roka kvôli svojmu ochoreniu a liekom, ktoré v tom čase užíval. Neskôr sa začal pripravovať na maratón a preto nechcel organizmus zaťažovať.

 

„Veľmi to ľutujem a keby sa dal čas vrátiť späť, určite sa zaočkujem, bez ohľadu na lieky. Akonáhle to bude možné, očkovanie bude teraz na prvom mieste. Pôjdem ihneď, ako sa po covide dá. V mojom prípade to je o dva mesiace,“ skonštatoval Košičan.

 

 

Okrem neho covid dostala aj jeho 85-ročná mama. Jej vážny zdravotný stav však nerovný súboj s covidom nezvládol. Obaja boli naraz hospitalizovaní v UNLP na reprofilizovanom neurologickom oddelení. On na treťom, mama na štvrtom poschodí, v izbe presne nad ním. Kým on urputne bojoval, mama zákernému ochoreniu podľahla. Smutnú správu sa dozvedel až neskôr. Najviac ho mrzí, že sa s mamou nemohol rozlúčiť, ani zúčastniť sa na pohrebe.

 

 

Ako na záver povedal športovec, „bolo to strašné“ a covid ho veľmi rýchlo vrátil do reality, s tým že plány do budúcna má teraz skôr krátkodobé.

 

„Robím denne zhruba desať kilometrov prechádzky, postupne chcem k tomu pridať už aj chôdzu do kopca. A ak zdravie bude slúžiť a prekonám postcovidové následky, s ktorými stále bojujem, začnem znovu behávať. Maratóny sú moja srdcovka, ale už to nie je na prvom mieste. Na prvom mieste je teraz moje zdravie a aby som ním neohrozil rodinu. Moja priorita je, aby som sa vrátil do normálneho života, aby som mohol normálne chodiť a len tak sa voľne prebehnúť po lese,“ dodal Košičan.