Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (31.10.2021)

 

 

V noci dňa 1. 2. 2020 krátko po druhej hodine bola na operačné stredisko Krajského riaditeľstva HaZZ v Prešove oznámená informácia o požiari bytového domu na ulici Pod Papierňou 56 na sídlisku Družba.

 

Po príjazde hasičov bolo zistené, že následkom úniku vody v stúpačkách na 6. poschodí došlo k skratu na elektrickom vedení, následnému požiaru a zadymeniu spoločných priestorov a schodiskových častí v bytovom dome.

 

Požiar bol uhasený, okamžite boli odstavené médiá a začala sa evakuácia obyvateľov za pomoci príslušníkov Okresného riaditeľstva HaZZ v Bardejove.

 

Sedemnásť evakuovaných osôb, z toho 4 deti bolo prevezených na lekárske ošetrenie a na pozorovanie zdravotného stavu. Dve osoby boli umiestnené na JIS v NsP v Bardejove.

 

 

Primátor mesta Bardejov vyhlásil dňa 1. 2. 2020 o 07.00 h mimoriadnu situáciu a evakuáciu. Tí z evakuovaných osôb, ktorý nemohli využiť samoevakuáciu boli evakuovaní do telocvične ZŠ s MŠ Pod papierňou.

 

Zároveň samospráva hľadala a preverovala možnosti ich umiestnenia v ubytovacích zariadeniach v meste Bardejov a jeho častiach. Postupne boli obyvatelia bytového domu, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si dočasné vlastné ubytovanie umiestnení v ubytovacích zariadeniach, celkom ich bolo evakuovaných 38.

 

Následne 3. 2. 2020 bol primátorom mesta Bardejov vydaný príkaz na vykonanie záchranných prác s určením síl a prostriedkov vykonávania záchranných prác a to na likvidáciu sutín a sanačné práce spôsobené požiarom, provizórnu inštaláciu elektrickej prípojky nevyhnutnú na vykonávanie záchranných prác, provizórne spojazdnenie výťahu za účelom sanácie, sanačné a záchranné práce na vykurovaní a preventívne opatrenia proti zatečeniu zo strechy.

 

 

Na záchranné práce bolo nasadených 77 zamestnancov. Záchranné práce začali okamžite a trvali do 24. 3. 2020 do 12.00 h, kedy z dôvodu ich ukončenia primátor mesta Bardejov odvolal mimoriadnu situáciu a evakuáciu. Výšku výdavkov za vykonané záchranné práce počas vyhlásenej mimoriadnej situácie overil Okresný úrad Bardejov v celkovej sume 10 908,79 eur.

 

 

Od 1. januára 2022 nadobudne účinnosť schválený Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.

 

S návrhom prišlo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré tak chce upraviť rozsah zrážok zo mzdy v exekúcii tak, aby bola zohľadnená aktuálna hospodárska a ekonomická situácia a súčasne, aby boli povinní motivovaní zaradiť sa na trh práce.

 

Cieľom úpravy je zároveň uspokojiť pohľadávky oprávnených a súčasne zachovať príjem povinného v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie jeho dôstojného života, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácností, čo má v konečnom dôsledku prispieť aj k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, ktorá by inak bola nevymožiteľná z dôvodu, že povinný sa nechce zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok.

 

 

Podstatou zmien v návrhu je zvýšiť tzv. základnú sumu, a teda sumu, na ktorú povinnému nebude siahnuté. V prípade, že má deti či manželku, sa táto skutočnosť zohľadní vo výške základnej sumy vo väčšej miere, ako tomu bolo doteraz.

 

Ďalšou podstatnou zmenou je zvýšenie tzv. zrážky bez obmedzenia, čo môže motivovať povinného zamestnať sa s príjmom prevyšujúcim minimálnu mzdu, bez obavy, že veľká časť jeho mzdy sa opäť zrazí a povinný ostane na tom istom, či zarobí 700 eur alebo 1500 eur. Pre ilustráciu zmien možno ako príklad uviesť domácnosť s jedným povinným (napr. samoživiteľ) a jednou vyživovanou osobou s príjmom 400 eur.

 

 

Podľa aktuálnej právnej úpravy ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy 357,53 eur. Po novom to bude 393,87 eur. Ak by išlo napríklad o domácnosť s jedným povinným (samoživiteľ) a dvoma vyživovanými deťmi s čistým príjmom 500 eur, po vykonaní zrážky ostáva povinnému podľa doterajšej právnej úpravy suma 442,35 eur (po novom ostane povinnému suma vo výške 485,97 eur).

 

Domácnosť s rovnakým zložením s čistým príjmom 700 eur po vykonaní zrážky zo mzdy bude mať príjem vo výške 619,31 eur (podľa doterajšej právnej úpravy ostáva povinnému 545,12 eur).

 

 

Koronavírusová kríza priniesla významné zvýšenie výdavkov pre samosprávy. Príjmy ale naopak klesli, čo vytvorili takzvaný nožnicový efekt.

 

Európsky výbor regiónov v spolupráci so samosprávami vypočítal, koľko peňazí v pokladniciach samospráv chýba. Na základe tvrdých dát z členských štátov, ktoré ich poskytujú, a odhadov predstaviteľov samospráv z krajín, napokon celkový účet za pandémiu v roku 2020 vyšiel na 180 miliárd eur.

 

Z toho 130 miliárd na úrovni regionálnych vlád a 50 miliárd v mestách a obciach. Vyplýva to z nového Eurobarometra, ktorý každoročne vydáva Európsky výbor regiónov. Na Slovensku pandémia najviac zaťažila samosprávy na východe a viac peňazí chýba mestským a obecným ako regionálnym samosprávam.

 

V absolútnych číslach zďaleka najviac peňazí chýba samosprávam v Nemecku (až 111 miliárd). Ak sa pozrieme na percentuálny podiel, pandémia najsilnejšie zasiahla samosprávy na Cypre (-25 %), v Bulharsku (-15,33 %) a v Luxembursku (-13,5 %).

 

 

Na Slovensku samosprávam z rozpočtov vypadlo približne 200 miliónov eur, čo predstavuje 3,1 percenta z ich celkových príjmov. To znamená, že nožnicový efekt je miernejší ako európsky priemer – 7,3 percenta. Eurobarometer zistil, že citlivejšie na pandémiu a opatrenia reagoval východ Slovenska – Prešovský a Košický samosprávny kraj.

 

Týka sa to krátkodobých aj strednodobých dopadov. Dôvody Eurobarometer nemenuje. Dôvodom môžu byť Vysoké Tatry, ktoré dlhodobo ťažili z turizmu. Pri posudzovaní citlivosti bola takisto dôležitá finančná výkonnosť miestnych samospráv.

 

Pre všetky európske samosprávy koronavírusová pandémia znamenala vyššie výdavky a zároveň nižšie príjmy. Miestne samosprávy totiž vynakladali viac prostriedkov do oblastí ako sociálna ochrana či zdravotníctvo. Súčasne však prišli o príjmy v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity. Holandským samosprávam napríklad z rozpočtu zmizlo 350 miliónov iba na poplatkoch za parkovanie. Cyperské samosprávy prišli o 25 % príjmov z rozpočtu, bulharské o viac než 15 % a talianske o takmer 10. Slovenské samosprávy sú na tom v porovnaní s európskym priemerom lepšie. Vypadlo im „len” 200 miliónov.

 

Zaujímavosťou však je, že viac peňazí chýba mestským a obecným samosprávam (120 miliónov). To je v rozpore s európskym trendom, kde väčšinou viac peňazí chýba regionálnym samosprávam. Horšie sú na tom samosprávy v Česku. Tamojšie samosprávy stratili celkom 7,8 percenta ich príjmov, čo mierne prevyšuje európsky priemer.

 

 

Analýza prvých ôsmich národných plánov obnovy ukázala, že iba tri ich prípravu detailne konzultovali s lokálnymi aktérmi (Nemecko, Belgicko a Poľsko).

 

„Diskusia s lokálnymi a regionálnymi zástupcami a analýza obsahu národných plánov obnovy ukazuje, že zapojenie lokálnych a miestnych orgánov do prípravy národných plánov bolo ďaleko od uspokojivej miery, čo môže byť prekážkou pri ich implementácii,” píše barometer.

 

 

Menej encyklopedického memorovania, dôraz na praktické využitie poznatkov, bádanie a získavanie informácií. To má za cieľ reforma obsahu vzdelávania, ktorá je súčasťou balíka troch reformných zákonov z dielne rezortu školstva, ktoré schválil parlament. Nový obsah vzdelávania tvorí približne 300 učiteľov, odborníkov z praxe aj akademikov.

 

Spoločne pracujú na novom modernom učive, ktoré má zohľadňovať potreby 21. storočia. V novom učive sa ustupuje od nadmerného memorovania bez porozumenia a do učiva sa dostáva praktické uplatnenie vedomostí, kritické myslenie či rozvíjanie schopností žiakov.

 

Do popredia sa dostávajú aj témy ako finančná, environmentálna či digitálna gramotnosť. Zmeny vo výučbe sa majú dotknúť slovenského jazyka a literatúry. V súčasnosti sa žiaci učia množstvo teoretických pojmov a definícii, na úkor praktického využitia jazyka. Rozvoj finančnej gramotnosti je dôležitou oblasťou, ktorá bude začlenená do povinného obsahu vzdelávania už od prvých ročníkov. Žiaci by sa mali tak postupne narábať s financiami či poznať pojmy ako úver, zisk či odvod.

 

 

Finančná gramotnosť bude súčasťou viacerých predmetov, ale vzniknú aj osnovy pre finančnú gramotnosť ako samostatný predmet. Jedným z cieľov je preto do škôl dostať aj moderné a inovatívne metódy výučby. Medzi ne patrí napríklad medzipredmetová výučba, v ktorej sa prepájajú a spoločne učia poznatky z viacerých predmetov – napríklad prírodoveda so zemepisom, fyzika s matematikou a podobne.

 

„V regiónoch postupne pribúda 40 regionálnych centier, v ktorých pôsobia riaditelia a učitelia z praxe, ktorí majú na starosti to, aby školám pomohli s prechodom na nové učivo a nový systém výučby. Učiteľov tak už nebudú učiť úradníci, ale ich kolegovia – učitelia a riaditelia z praxe,“ uzavrel šéf rezortu školstva.

 

 

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ako správca programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (SK-Klíma) schválilo v rámci výzvy „Obnova znehodnotených ekosystémov mokradí“ (ClimaLocal) 6 projektov vo výške 4,8 mil. eur z Nórskych fondov a štátneho rozpočtu SR.

 

Projekty prispejú v 6-tich krajoch na Slovensku k obnove a posilneniu schopnosti znehodnotených ekosystémov celkovo 21 mokradí prispôsobiť sa zmene klímy a zabezpečiť udržateľné plnenie ich ekosystémových služieb, za účelom zmiernenia negatívnych dopadov zmeny klímy na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov.

 

Konkrétna regionálna distribúcia rozdelenia grantov je nasledovná: Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Banskobystrický kraj, Prešovský kraj a Košický kraj.

 

Zo šiestich úspešných projektov majú 3 projekty aktívne zapojených významných nórskych partnerov, čo je nepochybne veľkým prínosom pre podporu bilaterálnej spolupráce, vzájomného zdieľania skúsenosti a know-how.

 

Väčšina zelených aktivít stráca zmysel bez zvyšovania povedomia a dostupnosti relevantných informácií. MŽP preto schválilo v rámci výzvy „Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy“ (ClimaInfo) 3 projekty za vyše 876 tisíc eur z Nórskych fondov a štátneho rozpočtu SR.

 

Ich cieľom je zvyšovať povedomie o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy realizované so zohľadnením princípov informálneho učenia sa. Projekty sa budú realizovať s nórskymi partnermi a majú ambíciu kombinovať tzv. mäkké a tvrdé opatrenia, čím prispejú k vzdelávaniu prostredníctvom popularizácie najnovších vedeckých poznatkov, inovatívnych prístupov a osvedčených postupov s ohľadom na praktické využitie v každodennom živote.

(18:44, P. Goriščák, justice.gov, euractiv.sk, minedu, rokovania.gov, minzp)