Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (16.10.2021)

 

 

Momentálne sa naplno rozbiehajú reformy v troch kľúčových oblastiach: zdravotníctve, vzdelávaní a justícii. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko, podľa ktorých 68 % ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že na to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sú potrebné reformy.

 

Podľa výsledkov reprezentatívneho prieskumu realizovaného v auguste 2021, za tri najdôležitejšie oblasti, ktoré zabezpečia lepšiu budúcnosť Slovensku, považujú ľudia zdravotníctvo, vzdelávanie a efektívne fungovanie úradov, inštitúcií a verejnej správy. Až 76 % respondentov považuje za najdôležitejšie zdravotníctvo, nasleduje vzdelávanie (65 %) a dobre fungujúci štát (64 %).

 

Sledujte aktuálne správy aj na FACEBOOKU Pavol Goriščák 

 

Zdravotníctvo považujú ľudia na Slovensku za absolútnu top prioritu a jeho rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Tri štvrtiny respondentov sa aktuálne bojí, či im v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí. Vo veci optimalizácie siete nemocníc zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 % opýtaných sa však vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.

 

Vysokú nedôveru ľudí ukázal prieskum aj v prípade súdnictva. Súdnictvo na Slovensku je v spoločnosti vnímané ako slabé a nedôveryhodné. Súdom skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 % respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov (72,3 %) si myslí, že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené. Fyzická blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre 64,9 % respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.

 

 

Aj vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť - poskytuje nízku úroveň vzdelania (68,5 %), kvalita nedosahuje európsku úroveň (54,6 %) a nenaučí absolventov zručnosti, ktoré potrebujú pre svoju prácu (60,7 %). Mnohé aspekty kvality hodnotia ešte negatívnejšie absolventi VŠ než je priemer populácie. Pre ľudí je absolútne prijateľnejšia vyššia kvalita na úkor počtu univerzít (52,9 %), a rovnako v úzadí je pre obyvateľov aj blízkosť vysokej školy. Väčšina respondentov by si priala, aby na Slovensku bola aspoň jedna špičková univerzita európskej úrovne.

 

 

Aplikácia má cieľ zefektívniť komunikáciu medzi Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby SR a nemocnicami a lepšie nastaviť proces hospitalizačného manažmentu pacientov. V prvom rade ma slúžiť nemocniciam, ktoré vidia online na jednom mieste jednoduchý a zrozumiteľný prehľad o kapacite lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti, dostupnosti umelej pľúcnej ventilácie v danej nemocnici či celkovej obsadenosti lôžok na oddeleniach.

 

Má byť užitočným pomocníkom aj pre Operačné stredisko ZZS SR, ktoré si vie vopred nielen overiť dostupnosť voľných lôžok v najbližšej nemocnici, ale aj rezervovať lôžko ešte pred príchodom záchrannej zdravotnej služby do nemocnice. Aplikácia obsahuje ďalšie užitočné funkcionality, ktoré ocenia nielen zdravotníci v slovenských nemocniciach, ale aj záchranári a dispečeri. Do aplikácie sa jedinečným prihlasovacím kódom prihlasuje nemocnica a aj dispečing. Nemocnice sú rozdelené podľa krajov. Následne aplikácia rozdeľuje lôžka na voľné, obsadené, tzv. High-Flow, JIS a rezervované dispečingom.

 

 

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni otvára 8. októbra na zámku Schloss Hof jedinečnú výstavu s názvom Slovenské kroje – tvorivé synergie (Slowakische Trachten – Kreative Synergien) v rámci Týždňa slovenskej kultúry v Rakúsku. Zámerom projektu je ukázať bohatstvo ľudového prejavu v oblasti krojovej tvorby a krojových doplnkov zo zbierok ÚĽUV-u, predstaviť dokumentačnú a zbierkotvornú činnosť, spoluprácu s ľudovými výrobcami a dizajnérmi.

 

Výstava je určená pre širokú verejnosť, ale osloví aj odborníkov. Výber krojov a krojových súčiastok zohľadňuje regionálnu diverzitu a upozorňuje na lokálne špecifiká. Týždeň slovenskej kultúry v Rakúsku dáva priestor vyniknúť lokálnej kultúre Slovenska a podporuje vzájomné partnerstvo s krajinou, ktorá je nielen našim blízkym susedom, ale aj partnerom na poli rozvoja kultúry a uchovávania nehmotného kultúrneho dedičstva. Výstava bude prístupná verejnosti od 8. októbra do 1. novembra a následne od 20. novembra do 15. decembra 2021 v otváracích hodinách denne od 10:00 do 18:00 hod., kurátorom výstavy je Silvia Fedorová.

 

Výstavu Slovenské kroje – tvorivé synergie dopĺňa súčasná módna tvorba inšpirovaná slovenským tradičným odevom z rúk návrhárok Vivien Babicovej, Michaely Bednárovej, Ľubice Poncik a dvojice Mateja a Veroniky Rabadovcov.

 

 

Súkromné rádiá by už nemali mať povinnosť dodržať stanovený podiel slovenských pesničiek vo vysielaní. Povinnosť má ostať len pre RTVS. Vyplýva to z predloženého návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dielne Ministerstva kultúry, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.

 

Proti zmene, neodôvodnenej v návrhu právneho predpisu, vznikla hromadná pripomienka, podporená petíciou. Signatári žiadajú, aby do navrhovaného zákona bola implementovaná súčasná právna úprava, podľa ktorej majú súkromné rozhlasové stanice povinnosť zaradiť do vysielania minimálne 25 percent domácej tvorby a RTVS 35 percent.

 

 

Pripomínajú, že legislatívna zmena, ktorá kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách zaviedla od apríla 2016, bola motivovaná podporou slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho dedičstva a odvíjala sa aj od prieskumov, prezentujúcich vôľu poslucháčov počuť v rádiách viac slovenských pesničiek. Poukazujú aj na štatistiky Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA), podľa ktorých rástol po zavedení kvót nielen podiel slovenskej hudby, ale aj zastúpenie nových umelcov.

 

„Kým v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1 613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29 percent na 2082 slovenských hudobných tvorcov,“ upozorňujú. Zvýšený podiel slovenskej hudby znamenal i možnosť zvýšiť tantiémy pre autorov. Pripomínajú napokon, že zavedenie kvót pre slovenskú hudbu obstálo aj pred Ústavným súdom (ÚS), ktorý konštatoval rozumnosť úpravy v záujme podpory národnej tvorby.

 

„ÚS navyše zdôraznil, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie (napr. Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko, Dánsko, Chorvátsko),“ dodávajú autori pripomienky.

 

Podľa najnovších informácií má však tento návrh ministerka kultúry stiahnuť.

 

 

Európska komisia dnes vyplatila Slovensku 822,7 milióna eur v rámci predbežného financovania podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o 13 % celkových finančných prostriedkov, ktoré má krajina pridelené v rámci tohto mechanizmu. Sprístupnenie predbežného financovania pomôže odštartovať kľúčové investičné a reformné opatrenia uvedené v slovenskom pláne obnovy.

 

 

Slovensko má v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti získať granty v celkovej výške 6,3 miliardy eur. Vyplatenie ďalších prostriedkov Komisia schváli po zrealizovaní investícií a reforiem uvedených v slovenskom pláne obnovy.

 

Dnešná platba nasleduje po úspešnom zavŕšení prvej úverovej operácie v rámci nástroja NextGenerationEU. Komisia plánuje získať do konca roka dlhodobé finančné prostriedky v celkovej výške 80 miliárd eur, ktoré doplnia krátkodobé poukážky EÚ na financovanie prvých platieb plánovaných pre členské štáty v rámci programu NextGenerationEU.

 

Prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najdôležitejšieho nástroja NextGenerationEU, sa na podporu investícií a reforiem v celej EÚ poskytne až 800 miliárd eur (v bežných cenách). Slovenský plán je súčasťou bezprecedentnej koordinovanej reakcie EÚ na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Jej cieľom je riešiť spoločné európske výzvy, najmä zelenú a digitálnu transformáciu, a posilniť súdržnosť jednotného trhu.

 

 

Z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa na Slovensku budú financovať opatrenia, ktoré zásadne ovplyvnia slovenské hospodárstvo a spoločnosť. Ide napríklad o tieto projekty:

 

(16:50, P. Goriščák, planobnovy, health.gov, culture.gov, aktuality.sk, ec.europa.eu)