Kristy´s Bakery: Najradšej mám, ak mi zákazníci nechajú voľnú ruku, vtedy sa viem na torte naozaj vyblázniť

7539x
28. Marec 2021
Virtuálna prehliadka sladkým kráľovstvom
Kristína Jurkaninová
 
Od chvíle, kedy vyrobila svoju cukrársku prvotinu, ubehlo už päť rokov. Odvtedy si stihla vybudovať pevnú zákaznícku klientelu a jej sladké potešenia milujú aj za hranicami Bardejova. Kristína Jurkaninová dnes tvorí pod značkou Kristy´s Bakery a dnes vám spolu s ňou prinášame virtuálnu prehliadku jej cukrárenským kráľovstvom.
 
Kika, ak nás pamäť neklame, navštevovala si jedno z bardejovských gymnázií. Po jeho ukončení však tvoje kroky smerovali úplne do inej – praktickej sféry. Vedela si už počas strednej školy, že vybočíš z tradičnej vysokoškolskej uličky?
 
Ako väčšina mladých ľudí, ktorí nevedia, akým smerom sa majú uberať, tak to bolo vlastne aj u mňa, rozhodla som sa pre štúdium na gymnáziu. V prvom ročníku som mala v pláne, že budem študovať medicínu, bavila ma chémia. Dodnes si spomínam, ako som v slohovej práci zo slovenčiny písala, že chcem pomáhať ľuďom a že sa chcem stať lekárkou. To sa však nestalo.
 
Už od detstva som inklinovala k umeleckej sfére. Chodila som na výtvarnú, maľovala som obrazy, vyrábala šperky, takže vlastne ten umelecký duch vo mne je od malička.
 
V treťom ročníku som upiekla prvú tortu pre mamku k narodeninám. Mala veľký úspech a ja som začala piecť stále viac a viac, rodine a priateľom sa moje tortičky páčili, chutili, ale čo je hlavné, mňa to veľmi bavilo. Bola som šťastná, že som sa konečne našla. A tak, knihy išli bokom. Pamätám si, ako som vždy po škole išla domov piecť torty namiesto učenia. Nikdy nezabudnem, ako sa ma p. profesor biológie opýtal, či sa nechystám na vysokú školu. Ja som mu na to odpovedala, že nie, že ja idem piecť koláče (smiech).
 
Maturita bola pre mňa formalita alebo teda skôr vstupenka pre začiatok budovania môjho sna.
 
Kedy si upiekla a ozdobila svoju prvú tortu?
 
Svoju prvú tortu som upiekla pred piatimi rokmi, mamke k narodeninám. Bola nahá s vanilkovým krémom a ovocím na vrchu. Vtedy som ani len netušila, že budem mať o pár rokov výrobňu a budem podnikať.
 
Na sociálnych sieťach pravidelne pridávaš vizuálnu dokumentáciu svojej práce, ktorá je skutočne jedinečná a detailná. Si detailistka aj v živote mimo cukrárenského zázemia?
 
Áno. Som detailistka. Všetko musím mať tip-top vyšperkované. A to sa aj odráža v mojej práci, kde sú detaily veľmi dôležité.
 
 
Medzi inšpiráciou a kopírovaním je niekedy veľmi tenká vrstva ľadu. Ako vnímaš skutočnosť, že tvoje diela sa niektorí pokúšajú napodobňovať? Stretla si sa s tým, že niekto tvoju prácu vydával za svoju?
 
Máš pravdu. Každý ma vo svojej práci vlastný rukopis, svoje vychytávky, ktoré ho odlišujú od toho druhého tvorcu. Táto téma je veľmi diskutabilná.
 
Stretla som sa s tým už veľakrát, spočiatku ma to trápilo, avšak neurobím s tým nič. Vždy si poviem, že som asi dobrá, ak sa mojimi tortami „inšpirujú“ ostatní.
 
Osobne poznám viacero podnikateliek a veľmi im fandím.
 
Ako dlho trvalo, kým si sa dopracovala k vlastným cukrárenským priestorom? Bol to namáhavý proces?
 
Zakladať výrobňu bol namáhavý a dlhý proces, do ktorého som vložila naozaj veľa času, úsilia, peňazí a nervov. Všetko to začalo pretvorením skladových priestorov, aby spĺňali hygienické normy. Každý vchod, stôl, regál, chladnička museli mať svoje miesto, keďže hygiena je v tomto gastro priemysle nesmierne dôležitá.
 
Veľmi veľa času mi zabralo vybavovanie oficialít ohľadom založenia živnosti. Musela som absolvovať kurzy, keďže som nemala skončenú cukrárenskú školu, vybaviť povolenia na veterine, živnosti, daňovom úrade a na úrade práce. Nebolo to ľahké, ale som nesmierne rada, že som sa nevzdala a išla si za svojím cieľom a výsledkom je moja sladká výrobnička Kristy´s bakery . Celkovo mi to trvalo jeden celý rok.
 
 
Kde čerpáš inšpiráciu ty, kto je pre teba vzorom?
 
Inšpiráciu čerpám hlavne z mojej hlavy. Najradšej mám, ak mi zákazníci nechajú voľnú ruku, vtedy sa viem na torte naozaj vyblázniť. Najlepšie sa mi zdobí, ak mám v práci pokoj a viem sa na to stopercentne sústrediť. Samozrejme sledujem aj slovenské a zahraničné cukrárske stránky. Ale stále vravím, že človek sa celý život učí a zdokonaľuje, takže sa stále mám čo učiť.
 
Je poctivé podnikanie na Slovensku ťažkým orieškom?
 
Podnikanie na Slovensku je ťažkým orieškom, obzvlášť v gastre. Avšak, ako sa hovorí – „keby to bolo jednoduché, robil by to každý“. Súčasný systém, ktorý je nastavený, podnikateľom nepomáha, skôr im pridáva byrokraciu, ktorú musia riešiť na dennej báze.
 
 
Často je toho tak veľa, že sa tomu musím venovať po práci, neskoro večer. Čo sa toho poctivého podnikania týka, ak musí človek odvádzať odvody, platiť dane a robiť to s oprávnením, pochopiteľne sa to odráža aj na cene daného produktu, či už torty alebo koláčika.
 
Ako vnímaš ženský podnikateľský sektor na Slovensku? Majú ženy v tejto sfére silné zastúpenie?
 
Určite áno. V posledných rokoch ženy v podnikaní napredujú. I keď sa podnikanie väčšinou spája s mužmi, myslím si, že ženy v tejto sfére (teda nie len v cukrárskej) majú široké zastúpenie.
 
Osobne poznám viacero podnikateliek a veľmi im fandím, keďže sa mi páči odhodlanie a nebojácnosť žien, ktoré idú do toho.
 
Najradšej mám však detské narodeninové torty, kde sa môžem vyšantiť na rôznych námetoch, rozprávkach, obľúbených postavičkách hrdinoch.
 
Spomenieš si aj na nejakú menej tradičnú zákazku, ktorú si mala?
 
Možno nie netradičná, ale pre mňa veľmi špeciálna bola objednávka na moju stužkovú slávnosť, kde som pre všetkých učiteľov a mojich spolužiakov pripravila candy bar, tortu a cupcakes s menami. Na to veľmi rada spomínam.
 
 
Zákazka, na ktorú nezabudneš?
 
Zákazka na ktorú nezabudnem, bude navždy ukrytá v mojej pamäti. Bola sobota, šesť hodín večer a mne zazvonil telefón, v ktorom sa ozvala nevesta, ktorej som pripravovala aj svadobný candy bar, že kde je ich svadobná torta. Poviem vám, vtedy mi nebolo všetko jedno. Musím podotknúť, že vtedy to bol naozaj náročný pracovný víkend.
 
Aktuálne VIDEOREPORTÁŽE nájdete na našom youtube kanáli AHOJ.TV 
 
Ja som bola do piatich minút vo výrobni a za tri hodiny som neviem akým zázrakom stihla upiecť dvojposchodovú tortu s jednou menšou tortičkou, vtedy som zostarla o desať rokov . Chvalabohu, všetko dobre dopadlo. Nevesta so ženíchom boli veľmi spokojní a ja šťastná a hrdá na to, že som to všetko v ten večer zachránila.
 
Ktoré z tvojich zákuskov si Bardejovčania obľúbili najviac?
 
Jednoznačne si Bardejovčania obľúbili Pavlovej tortičky. Je to ľahký, krehký koláčik zo snehového cesta s lahodným krémom a ovocím. Vždy sa smejem , že keby som ich denne piekla 150, tak by ich bolo stále málo.
 
Svadobné alebo narodeninové torty?
 
Je to tak na rovnako. Svadobné torty sú náročnejšie z hľadiska prípravy, keďže takéto veľké torty treba vystužovať a skladať, ak sa teda jedna o dvoj alebo trojposchodové torty, skrátka im treba venovať o dosť viac času. Ale na druhej strane si vždy užívam zdobenie svadobných tort, keďže väčšinou zdobím živými kvetmi, a tak sa niekedy popri tom cítim ako kvetinárka.
 
Pri narodeninových tortách sa zas môžem oveľa viac realizovať. Keďže dizajnovo je tu neskutočná rôznorodosť. Buď sú to klasické tortičky zdobené ovocím, čokoládovými stekancami, sladkosťami, alebo pre ženy romantické, zdobené kvetmi. Najradšej mám však detské narodeninové torty, kde sa môžem vyšantiť na rôznych námetoch, rozprávkach, obľúbených postavičkách hrdinoch a podobne.
 
Čo sa v tvojej práci zmenilo s nástupom koronakrízy? Svadobný sektor kvôli opatreniam upadol, ako si sa adaptovala na túto zmenu?
 
Začiatky tejto krízy boli naozaj ťažké. Keďže sa zrušili svadby, oslavy a všetky podobné udalosti, ja som začala vymýšľať koláčiky k voľnému odberu na každý deň, čo som do tej doby nezvykla robiť, aby som bola aspoň takou malou, sladkou súčasťou každého dňa. Adaptovala som sa tým, že som si vytvorila výdajné okno, cez ktoré vydávam objednávky. Teda styk s ľuďmi je o niečo bezpečnejší a minimálny. Napriek tejto situácii, ktorá nie je pre nikoho ľahká, ďakujem svojím zákazníkom a ľuďom, ktorí ma podporujú. Nesmierne si to vážim.
 
Ďakujeme za rozhovor!
(18:25, Z. Šinaľová, foto: Ivana a Peter Miller-Photography, Aďa Staško-Sobek)
Diskusia
Pridať komentár