Kapitánka Maja Dimitrijević: V Bardejove máme vytvorené výborné podmienky

 

 

„Pochádzam zo Srbska, z dediny Zlocudovo. Mám tam rodinu, mamku, ocka, brata a sestru. Väčšinu času v detstve som trávila športovaním, mala som k nemu blízko už odmalička. Základnú školu som navštevovala v dedine, strednú som absolvovala v mestách Leskovac a Nis,“ priblížila Maja Dimitrijević.

 

Ukončenú má strednú školu v odbore chemický laborant, momentálne študuje športovú výchovu. Takisto disponuje aj B licenciou UEFA ako tréner. V športovej oblasti najskôr začínala s atletikou, neskôr presedlala na futbal, ako väčšina jej kamarátok. Okrem futbalu ju bavila aj škola, hudba a trénerstvo.

 

 

„Futbalu som sa začala venovať, keď som mala trinásť rokov. V Klube ZFK Lavice Leskovac som pôsobila štyri roky, potom som prestúpila do najlepšieho klubu v Srbsku, ktorý má doteraz najviac pohárov a titulov. Tam som hrala sedem rokov, vyhrala som tri tituly a tri poháre, trikrát som hrala Ligu majstrov. V roku 2015 prišla ponuka hrať Ligu Majstrov v Nových Zámkoch.“

 

 

Počas sezóny Maja nabrala mnoho skúseností, ktoré začala ďalej rozvíjať po nástupe do Partizána Bardejov o dva roky neskôr. S Partizánom sa jej podarilo získať jeden titul a dva Slovenské poháre. Naďalej mu ostáva verná a je otvorená možnostiam, ktoré prídu.

 

 

„Na začiatku svojej kariéry som hrala v útoku, ale skúsila som aj hru v obrane, ktorú momentálne zastávam. Medzi moje futbalové vzory patril kedysi Ronaldinho, teraz sa môj okruh rozšíril. Popravde si neviem vybrať len jedného favorita. Páči sa mi Virgil Van Dijk z Liverpoolu. Mojím obľúbeným mužstvom je FC Barcelona a zo ženského sveta je to Lyon.“

 

 

Maja si organizáciu v bardejovskom klube pochvaľuje. Vytvorené podmienky vníma ako dobrý podklad pre rozvoj hráčova hovorí, že sa jej u nás hrá lepšie ako v Nových Zámkoch. Čo sa týka jej športových úspechov, za zmienku určite stojí nástup za srbskú reprezentáciu u-19, kde bola aj kapitánkou. S troma klubmi sa zúčastnila Ligy majstrov dokonca až päťkrát.

 

 

„Skvelé je aj to, že som vlastne prvou kapitánkou Partizána, ktorá pochádza z inej krajiny.“ To, že v Bardejove hrajú ďalšie hráčky zo Srbska a Čiernej Hory, vníma Maja veľmi pozitívne a myslí si, že aj takýmto spôsobom klub deklaruje, že má vysoké ciele.

 

„Život na Slovensku je zaujímavý a páči sa mi tu. Ľudia sú k sebe dobrí, pomáhajú si, a to je základ, keď si v cudzej krajine. Prišla som sem s priateľom, momentálne pracuje v Bardejovskej nemocnici a pomáha aj v našom ženskom klube.“

 

 

Okrem iného jej pomáha aj s futbalom, pretože sa mu sám niekedy venoval. „Som mu veľmi vďačná za všetko, čo pre mňa robí,“ dodala s úsmevom Dimitrijević. Futbalistka Partizána považuje Slovensko za bezpečné miesto s vhodnými podmienkami na život a prácu. Tvrdí, že Srbsko na tom ešte tak nie je.

 

 

„Mám ešte pol roka na to, aby mi udelili slovenské občianstvo. Keď skončím hrať, chcela by som tu ostať naďalej. Mohla by som ostať napríklad v klube a pomáhať im ako trénerka, ak to budú potrebovať.“

 

 

Do Srbska sa zatiaľ vrátiť neplánuje, o inej krajine nerozmýšľa. Počas mimoriadneho stavu vyhláseného v dôsledku korona krízy vyzeral Majin deň tak, ako by mal vyzerať deň profesionálneho futbalistu.

 

„Raňajky a obed som mala v presnom čase, oddychovala som pred tréningami, dopriala som si prechádzku a cvičila som. Táto kríza priniesla niečo, s čím nikto nerátal, ale zároveň ukázala, aké dôležité je chrániť sa. Verím, že to zvládneme.“

 

Dimitrijević hodnotí opatrenia na Slovensku ako dobrý krok a je šťastná, že mohla toto obdobie stráviť na našom území. „V Srbsku bola situácia ťažká, mali sme tam veľa nakazených, ale modlíme sa, aby to zvládli.“

 

Cestu úspešnej mladej futbalistky budeme sledovať aj naďalej. Držíme jej palce a zároveň veríme, že sa jej bude dariť nielen v profesijnom, ale aj v osobnom živote.

(20:04, red)